Chytal by som tie decká v žite." ,toto Holden rozpráva Phoebe, keď mu vyčíta, že nikoho nemá rád.
Téma: rozpoltenosť mladého človeka
Jazyk: autor používa hovorové a vulgárne slová, čím dielo pôsobí autenticky: „ bohatstvo, šrac, štigro, nemám ani fuka, mala peňazí ako šupiek, švung, filcky, hovädá, poondiaty, do čertovej matere, fiškus, hajzeľ, šinter, drisnúť, kafrať, prachy".
Citáty: „Potom som si predstavoval, ako ma celá tá banda pichne na nejaký blbý cintorín a ako tam budem ležať pod nejakým náhrobkom, na ktorom bude vyryté moje meno a tak. Obklopený samými umrlcami. Bohatstvo, keď je raz človek mŕtvy, tak má na večné veky po chlebe. Keď raz naozaj umriem, pevne dúfam, že sa nájde nejaký rozumný človek, ktorý ma jednoducho hodí do rieky, alebo kam. Hocikam, len nech ma nepichnú na nejaký blbý cintorín. V nedeľu ta chodia ľudia a kladú vám na brucho kvety a podobné somariny. Kto stojí o kvety, keď je mŕtvy? Nikto."
Rozhovor Phoebe s Holdenom: „Ach, prečo si to urobil? -myslela tým, prečo som znova prepadol. Povedala to tak, že mi z toho bolo na nič. -Ježišmária, Phoebe, nepýtaj sa ma na to. Už som z toho chorý, čo sa ma na to každý pýta. Má to milión príčin. Bola to jedna z najhorších škôl, do akých som doteraz chodil. Hmýrila sa pokrytcami. A chrapúňmi. V živote si nevidela toľko chrapúňov."
Keď sa Holden v noci rozprával s Phoebe, práve fajčil, keď prišli ich rodičia a Phoebe ho takto zachránila pre odhalením: „Phoebe, ty si tu fajčila? Povedz mi pravdu, slečna. -Prosím? -Nepočula si? -Na chvíľku som si zapálila. Spravila som jedno puf a potom som vyhodila cigaretu oknom. -Prečo, môžeš mi to láskavo prezradiť? -Keď som nemohla zaspať."
Antolini vysvetloval Holdenovi, že keď pôjde takto ďalej, bude každého nenávidieť, Holden sa bráni: „Ale o tej nenávisti, v tom sa fakt mýlite. Teda že budem nenávidieť každého, kto hrá futbal tak. Fakt sa mýlite. Ja málokoho nenávidím. Ak aj niekoho nenávidím, tak len chvíľu, ako napríklad Stradlatera, jedného chalana z Pencey, alebo toho druhého, Roberta Ackleyho. Niekedy som ich nenávidel, to pripúšťam, ale netrvalo to dlho, rozumiete. Po chvíli, ak som ich nevidel, ak neprišli do izby, alebo ak som ich niekoľko ráz nevidel v jedálni, akosi mi chýbali. Fakt, normálne mi chýbali."
Antolini ho ďalej poučoval: „Tá priepasť, do ktorej sa podľa mňa rútiš, je zvláštna, strašná priepasť. Človek, ktrorý do nej padá, nie je schopný pocítiť ani si uvedomiť, že už dopadol na dno. Len padá a padá. To je osud ľudí, ktorý v tom či onom období svojho života hľadali niečo, čo im ich okolie nemohlo poskytnúť. Alebo si mysleli, že im to ich okolie nemôže poskytnúť. A tak prestali hľadať. Prestali skôr ako vôbec začali."
Ako sa Holden s Phoebe zabávali: „ Šli sme do oddelenia obuvi a robili sa, že si Phoebe chce kúpiť kanady, také hrozne vysoké šnurovacie bagandže, čo majú asi milión dierok. Chudák predavač sa z nás divne zmagoril. Phoebe si vyskúšala asi dvadsať párov a ten chudák jej musel zakaždým jednu bagandžu komplet zašnurovať.