William Shakespeare Rómeo a Júlia

Literárne obdobie: humanizmus a renesancia

Kompozícia: 2 prológy, 5 dejstiev

Dej: Na večierku, kde si má Júlia vybrať manžela, sa stretne s Romeom a na prvý pohľad sa do seba zaľúbia. Júlia až na konci večierku zistí, že Romeo je z ich znepriatelenej rodiny. Romeo jej vyzná lásku a na druhý deň sa tajne zoberú. O ich svadbe vie iba Júliina dojka. Keď sa na námestí strhne boj, Tybalt zabije Merkutia a Romeo Tybalta. Knieža vyženie Romea z mesta. Júlia sa musí vydať za Parisa a pomoc hľadá u Lorenza, ten jej poradí aby súhlasila s vydajom a dá jej uspávací nápoj, po ktorom bude vyzerať ako mŕtva a keď sa preberie ujde s Romeom. Júlia nápoj vypije a všetci si myslia že zomrela. Pochovajú ju do rodinnej hrobky. List o Júliinom pláne sa nedostane k Romeovi a on si myslí, že je mŕtva. Kúpi si jed a vyberie sa za ňou. Stretne tam Parisa, zabije ho. Vypije jed a ľahne si k spiacej Júlii. Júlia sa prebudí a vidí mŕtveho Romea. Vezme dýku a prebodne sa. Po smrti Romea aj Júlie sa Montekovci a Kapuletovci pomeria. Hlavné postavy: Júlia – Kapuletova dcéra
Romeo – Montekov syn

Vedľajšie postavy: Montek, Kapulet - hlavy dvoch znepriatelených rodov
Escalus – veronské knieža
Paris – mladý šľachtic príbuzný kniežaťa
Mercutio – príbuzný kniežaťa, priateľ Romeov
Benvolio – Montekov synovec, priateľ Romeov
Pani Kapuletová – Kapuletova manželka
Pani Monteková – Montekova manželka
Tybalt – synovec pani Kapuletovej
Brat Lorenzo – františkán
Samson, Gregorio – Kapuletovi sluhovia
Júllina Dojka

Charakteristika hlavných postáv: Júlia – mladá, iba 13-ročná, neskúsená,
nerozhodná, zaľúbená, dôverčivá, milá, verná
Romeo – mladý,citlivý, galantný, nerozvážny,
verný, odvážny, nebojí sa smrti

Téma: Príbeh Romea a Júlie, ktorým stojí v láske dlhoročný spor ich rodov

Idea: Večne živá láska dvoch milencov, napriek sporom medzi ich rodinami

Miesto a čas: Verona, 16. Storočie

Vlastný názor na dielo: Na môj vkus to bolo až príliš zaľúbené. Zdá sa mi až prehnané, že muž zomrie kvôli svojej milovanej a naopak. Aj keď ma dielo veľmi neoslovilo obdivujem Shakespearovu schopnosť množstvom spôsobov vyjadriť lásku k tomu druhému.

Úryvky z diela: (II.

2.) Júlia: Romeo! Prečo si ty Romeo?
Ach, zapri otca, vzdaj sa svojho mena.
Ak nechceš, tak mi lásku prisahaj
a nebudem viac Kapuletovou. . .

(V. 3.) Júlia: Čo to máš v ruke, milý? Čo si pil?
Môj verný! Jedom si sa zahubil?
A všetko vypil, skupáň, ani kvapky
nenechal pre mňa! Pobozkám ti ústa,
snáď kvapka jedu na nich uľpela
a toto posilnenie dá mi umrieť. . .

Kapulet: Podaj mi ruku, milý Montek.
To bude veno mojej dcéry. Viacej
nemôžem žiadať.
Montek: No ja dám viac.
Z rýdzeho zlata postavím jej sochu,
Aby, kým Verona je Veronou,
ten pomník nedal porovnať sa s ničím, čo Júlii, až po hrob vernej, vztýčim.
Kapulet: Ja k nej dám Romeovi taký istý.
Úbohé žertvy našej nenávisti!
Knieža: Nad chmúrnym mierom svitá chmúrne ráno,
Aj slnko, hľa, tvár do mrakov si halí.
To smúti svet nad láskou stroskotanou
a navždy srdcia chvieť sa budú v žiali
nad príbehom, čo veky prežije,
o láske Romea a Júlie.