Ráno ho Živago nájde zastreleného v záveji. V závere sa Jurij vracia do Moskvy. Istý čas píše básne a úvahy, a tým sa živí. Markel, správca domu v ktorom doktor býval pred vojnou, mu zoženie ubytovanie. Jeho dcéra Marina sa do Jurija zamiluje a nasťahuje sa k nemu. Narodia sa im dve dcéry. Jedného dňa, cestou do práce, Jurij v preplnenej električke dostane infarkt a zomrie. Na jeho pohreb príde aj Lara. Do Moskvy prišla hľadať jedno bezprízorné dieťa a náhodou zašla do bytu, v ktorom býval Živago. Bol to totiž ten istý byt, v ktorom kedysi žil jej muž Pavel. O niekoľko dní bez stopy zmizne. Zrejme ju zatkli a poslali do pracovného tábora na Sibíri. V epilógu sa počas Druhej Svetovej Vojny Dudorov stretáva s Gordonom, ktorého prepustili z gulagu. V zničenom meste Karačeve natrafia na skladníčku Toňu, ktorá im rozpráva o svojom detstve počas ktorého bola bezprízorná. Z jej príbehu vysvitne, že je dcérou Jurija Živaga a Larisy Antipovovej.