Až neskôr sa dozvie, že Ramon sa pohádal s bratrancom a odišiel sa skryť na cintorín.
Neuveriteľnou zhodou okolnosti sa z človeka pripraveného obetovať sa, stáva zradca.

Je to typické existencialistické dielo, sústreďuje sa na osamelosť človeka medzi ľuďmi a kritizuje dehumanizáciu spoločnosti.
Autor zobrazením človeka v hraničnej situácii poukázal na to, že život jedného človeka nemá vyššiu cenu, ako život iného človeka. Izba

Hlavné postavy: Eve, Pierre, pán a pani Darbédatovci

Manželia Darbédatovci majú strach o dcéru Eve, ktorá žije s manželom Pierrom, ktorý je duševne chorý. Máva halucinácie, že ho navštevujú sochy a zhovárajú sa s ním. O ich skutočnosti presvedčí aj Eve, ktorá sama začne „vidieť“ sochy. Eve ani jej manžel nechodia vôbec von. Prehovoriť ju chce aj pán Darbédat, jej otec, ktorý jej navrhne aby dala Pierra do ústavu, no dcéra si myslí že sa pomiatol on, a nie jej manžel. Počas jeho návštev si Pierre z neho robí bláznov. Lekár Franchot Eve prezrádza, že do dvoch rokov Pierre úplne zošalie, no jej to nevadí a chce s ním naďalej žiť. Nechápe, prečo sa do ich života miešajú iný a nechápu ich.
Pierre dokonca Eve oslovuje Agathe, hovorí o ich zážitkoch, ktoré sa nikdy nekonali. Eve si myslí, že Pierre už úplne zošalel:
„-Ja som hlúpa, má to prísť až o rok, tak vravel Franchot.-
Ale úzkosť ju neopúšťala jeden rok, jedna zima, jedna jar, jedno leto, začiatok druhej jesene. Jedného dňa sa mu črty zohavia, sánky ovisnú, napoly otvorí zaslzené oči. -Ale prv, prv ťa zabijem.-“

Tak, ako vo všetkých poviedkach v tejto zbierke, medzi ľuďmi alebo okolo nich stojí múr, niekedy hmotný múr z tehál a malty ako múry izby, v ktorej sa izoluje mladá žena so svojím duševne chorým manželom, alebo pomyselný, neviditeľný múr, vytvorený popretŕhanými vzťahmi vydatej dcéry a rodičov.

Hérostratos

Príbeh rozpráva Paul Hilbert, introvert, ktorý neznáša ľudí. Hnusí sa mu celá spoločnosť, v dave sa cíti obklopený nepriateľmi. Aby si dodal aspoň trochu sebavedomia kúpi si revolver. Jedného dňa ho napadlo, že by mohol strieľať do ľudí. Čoskoro nemyslí na nič iné ako na zabíjanie. V práci si vypočuje príbeh o Herostratovi, ktorý sa chcel stať slávnym a neprišiel na nič múdrejšia ako podpáliť chrám v Efeze, jeden z divov svete. Herostatos bol „čierny“ hrdina a od tohto dňa sa ním chcel stať aj Paul. Začne si namýšľať že jeho osud bude krátky a tragický:
„Keď som vyšiel na ulicu, pocíti som v tele zvláštnu silu. No nečerpal som istotu z revolvera, lež zo seba: bol som bytosť z druhu revolverov, rozbušiek a bômb. A jedného dňa, na konci svojho ponurého života, vybuchnem a ožiarim svet prudkým, krátkym plameňom sťa záblesk magnézia.“
Celý svoj čin si naplánuje: od rozoslania stovky listov známym umelcom, kde vysvetľuje svoj zločin, cez únikovú cestu, až po svoju samovraždu. S radosťou sleduje ako sa jeho tvár mení na tvár vraha.