Keď už má dôjsť k jeho zločinu, zľakne sa:
“Načo zabíjať všetkých týchto ľudí, čo už sú mŕtvi.“
Rozhodne sa ísť domov no zastrelí chodca vyľakaného revolverom. Spanikári, vystrelí pár krát do davu ujde do kaviarne a chce sa na toalete zastreliť. Nemá na to odvahu a tak sa vzdáva. Intimita

Hlavné postavy: Lucienne Crispinová - Lulu, Henri Crispin,

Poviedka zobrazuje manželskú krízu Lulu a Henriho Crispinových. Lulu je mladá, pekná a temperamentná žena, ktorá nemiluje svojho muža, ale je jej ho ľúto.
Jej manžel Henri je lenivý, impotentný a nie najkrajší. Jej to vlastne vôbec nevadí, ale keď nafacká jej brata, pomstí sa mu tak, že ho počas návštevy priateľov zavrie na balkóne. Po ich odchode jej on dá facku, čo ju definitívne presvedčí o tom, že odíde. Henri je z jej odchodu zdrvený a nevie čo bude robiť, čo povie rodičom. Stretáva ju v meste a aj keď sa s ním Lulu chce porozprávať, jej kamarátka Rirette ju nasilu odvádza preč. Lulu sa stretáva so svojím nápadníkom Pierrom, s ktorým chce ujsť, no keď sa s ním vyspí, prestáva ho mať akosi rada a znova túži vrátiť sa k Henrimu. Nakoniec to aj urobí, ale píše ľúbostný list Pierrovi, kde mu sľubuje vernosť. Lulu cíti zodpovednosť za Henriho a bojí sa ho opustiť, lebo by sa trápil. Preto s ním zostáva žiť, aj keď miluje Pierra.

Šéfovo detstvo

Lucien Fleurier je synom továrnika z Férolles, ktorý sa celý čas pripravuje na to , že nahradí svojho otca. Poviedka zachytáva obdobie od ranného detstva až po pubertu. Lucien sa snaží nájsť sám seba, ako každý v tomto veku. Necháva sa ovplyvňovať množstvom autorov, napríklad Freudom alebo Platónom.
Ešte ako malé dieťa príde na to že svet vlastne neexistuje, že všetko je len ilúzia. Pomýšľa na samovraždu, lebo podľa neho život aj tak nemá zmysel, chcel sa len zobudiť zo sna. Neskôr sa dostáva do spoločnosti „zatratených“, kde sa jeho idolmi stávajú prekliati básnici (Charles Baudler, Paul Verlain). Stretáva sa s drogami, je obťažovaný starším kamarátom. Uvedomuje si, že ani tu nenájde samého seba, preto skúša stále niečo nové. Zapája sa do politiky. Po každom prechode na inú filozofiu sa jeho charakter viac či menej mení. Neustále si kladie otázku „Kto som?“ no odpoveď na ňu je preňho zahalená v hmle.