Nakoniec sa mu podarí prísť na to kto vlastne je:
„A teda Lucien je práve to: obrovské klbko zodpovednosti a práv.“
Prichádza to samo od seba a on je šťastný, pretože vie, že bude dobrý šéf.

Je to obraz búrlivého vývoja človeka v rokoch, keď sa snaží nájsť miesto pre seba vo svete, ktorý ponúka až príliš veľa možností pre mladých, čo sa nevedia rozhodnúť akou cestou ísť.

Sartre často zobrazoval človeka v hraničných situáciách, keď už nedokáže nič predstierať, výnimočných jedincov, ktorí sa uzatvárajú do seba. Postava žije v očakávaní smrti a snaží sa s touto skutočnosťou vyrovnať. Tento spôsob odhaľovania charakteru využíva najmä v tejto zbierke. Múr, či už fyzický alebo psychický, oddeľuje jedinca od spoločnosti. Ten si okolo seba stavia pod vplyvom pocitu nezmyselnosti ľudskej existencie. Symbolizuje jeho osamelosť.