Ich organizmus už bol proti takémuto množstvu alkoholu odolný a známky opilosti nebolo na nich vidieť. Bol ako signalizačené svetlo. Ak si niekto nevypil okamžite vedeli, že sa niečo s ich kamarátom deje. Remarque vo svojich dielach,tak priam pôsobí aj dojmom odborníka na alkohol. Jeho postavy nepijú šampanské, keď sa trápia a naopak nepijú lacné pálenky, keď oslavujú. Láska
Robertova láska k Parícií Hollmanovej úplne zmenila jeho pohľad na život. Láska a priateľstvo boli v tých časoch jediné hodnoty, pre ktoré sa oplatilo žiť. Ich láska totiž nebola predstieraná. Jeden v druhom našli zmysel života a podľa toho sa aj riadili. Večer, keď sa Robertovi v mysli vynárali nepríjemné a bolestivé spomienky na prežité utrpenie, sa mal komu zdôveriť. Pat nebola len fľaša rumu, pri ktorej v minulosti zaháňal tieto myšlienky. Ona ho pozorne počúvala, chápala a ľutovala. Jej prítomnosť ho upokojovala a napĺňala pocitom, že ešte sú na svete dôvody, pre ktoré sa oplatí žiť. Po chvíľach spoločne strávenej radosti zo života, lásky a priateľstva, ukázal im osud aj svoju odvrátenú tvár.
Nedostatok potravín, len minimálna hygiena počas vojny, spôsobili, že choroba akou je tuberkulóza mohla nerušene prenikať do oslabeného ľudského organizmu. Aj Pat sa stala jednou z tisícok obetí tejto zákernej choroby. Šanca na vyliečeniev tomto období bola mizivá a vyliečeného považovali skôr za zázrak. Na zimu odchádzali pacienti chorí na tuberkulózu do horských sanatórií, kde podstupovali rôzne ozdravné procedúry. Do jedného z nich odišla i Pat. Jej stav sa napriek pobytu v sanatóriu začal zhoršovať. Robert s Kosterom neváhali a okamžite vyrazili na dlhú cestu. Lenz s nimi však už necestoval. Padol guľkou fanatika po jeho osudnej politickej schôdzi. Pat nakoniec zomrela v náručí toho, ktorému naplnila srdce láskou a radosťou. Robert, ktorý veril v silu ich lásky, opäť stratil svoj svet.. radšej zomrieť v zákope?

Remarqueove romány nemajú štastný koniec, hrdinovia neochádzajú za vidinou lepšej budúcnosti. Postavy nie sú duševne komplikované, problémy mladých ľudí napr. z obdobia romantizmu sú im cudzie. V jeho diele absentuje dokonalejšia psychologická prepracovanosť postáv, ktorých charakteristika je tézovitá a nie celkom presvedčivá.
Postavy románu Traja kamaráti vedia presne do akej spoločenskej vrstvy patria, nesnažia sa násilným spôsobom posunúť vyššie v spoločenskom rebríčku. Sú si vedomé skutočnosti, že každý človek raz umrie a nezáleží na tom či je bankár, riaditeľ podniku alebo len automechanik.