Medzi nerozhodných patril aj Jozef Behm, ktorý vo vojne padol ako prvý z triedy.
Desať týždňov im trvala príprava na vojnu vo výcvikovom tábore, kde ich mali pretvoriť na vojakov. Po čase zistili, že takto si prípravu na hrdinstvo nepredstavovali. Výcvik v nich potlačil všetky túžby, ideály a vytvoril z nich len obyčajné nástroje vojny.
Po absolvovaní výcviku ich triedu rozdelili po troch až štyroch do družstiev. Paul sa dostal do deviateho družstva spolu s Kroppom, Mullerom a Kammerichom. Velil im Himmelstoss, ktorého všetci pokladali za najväčšieho psa v kasárňach, ale on bol na to pyšný.
Za krátky čas sa dostávajú na front, priamo do prvej bojovej línie, do zákopov. Tu okúsia tvrdosť a bezcitnosť vojny, ktorá v nich zničí všetko dobré. Zničí aj ich ideály, kvôli ktorým išli bojovať. Už nebojujú za národ, ale len za vlastné prežitie.
Keď sa vrátia naspäť z prvej línie do tábora oddýchnuť si Paul dostáva sedemnásť dní dovolenky. Cestou domov sa mu vybavujú spomienky na rodinu, mesto kde žil, na svoju mladosť. Dovolenka pre neho dopadne úplne inak, ako si ju predstavoval. Každý sa ho pýta na to, ako to vyzerá na naozajstnom fronte a Paul si uvedomuje, že o tom nielen nechce ale ani nedokáže hovoriť. Má pocit, akoby ho nikto v meste nechápal a nerozumie životu ktorý tam ľudia vedú. Cíti, že všetko je úplne inak ako bolo predtým. A tak je radšej sám a nevyhľadáva spoločnosť.
Po dovolenke sa vracia späť do výcvikového tábora a potom aj na front, kde na jeho veľkú radosť nachádza všetkých svojich priateľov v rovnakom počte ako keď odchádzal. Pri prevoze jednotky je ranený a spolu s Kroppom skončia v poľnom lazarete a potom ich prevezú do kláštora. Tam sa vylieči zo zranenia a vracia sa znovu na front.
Na fronte medzitým zahynie Muller aj Leer. A keď sa pokúša zachrániť Kata(Katczinsky), ktorý má zranenú nohu. Ale k sanitárom prinesie už len Katovu mŕtvolu.
Je jasné, že Nemecko túto vojnu nevyhrá a na fronte sa šíria správy o tom, že mier je už len otázkou pár dní. V tomto období zomiera na fronte aj Paul.

Úryvky:
“Mali byť nám osemnásťročným prostredníkmi a mali nás viesť do sveta dospelosti, do sveta práce, povinnosti, kultúry a pokroku, do budúcnosti. Občas sme sa im posmievali, vystrájali malé šibalstvá, ale v zásade sme im verili. S pojmom autority, ktorej predstaviteľmi boli, sa v našich mysliach spájal väčší rozhľad a humánnejšie zmýšľanie. Prvý mŕtvy, ktorého sme videli, však toto presvedčenie rozbil. Zistili sme, že naša generácia je čestnejšia ako ich; prevyšovali nás iba frázami a šikovnosťou.