Motto: Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna – i keď unikla je granátom.

Nemecký spisovateľ E.M.Remarque v tomto diele vyjadruje svoj hlboký odpor k vojne. Opisuje zážitky skupiny mladých študentov, ktorí okamžite ako skončili strednú školu nastupujú do vojny na front, kde dennodenne vidia umierať iných. Postupne však aj oni, jeden za druhým zahynú. Autor sa pomocou autoštylizácie cez postavu Paula Bäumera dostáva do deja. Dej diela je rozprávaný v prvej osobe ako zážitky a príhody P.Bäumera. Autor používa krátke vety, pomocou ktorých sa zvyšuje gradácia deja. Takisto využíva expresionistické opisy vojny, bolesti a smrti. Dielo je rozčlenené do dvanástich kapitol.

Postavy:
Paul Bäumer: Hlavná postava tohto diela, mladý študent.
Albert Kropp: Pri pochodovaní dedinou ho zasiahne črepina do nohy tesne nad koleno. Nohu mu amputujú a odchádza z frontu domov.
Kemmerich: Zomiera medzi prvými, po tom čo mu tiež amputovali nohu.
Muller: Sníval o vojnovej maturite, a preto so sebou stále nosil učebnice. Zomiera medzi poslednými, keď ho zblízka zasiahla do brucha svetlica.
Leer: Mal dlhú bradu, zomiera medzi poslednými, po tom, čo mu črepina zasiahla bok. A keďže mu nevedeli pomôcť, vykrvácal.
Tjaden: Chudý zámočník. Napriek tomu, že bol chudý, bol to najväčší jedák v skupine.
Haie Westhus: Kopáč rašeliny. Počas útoku mu rozmliaždi chrbát a následne zomiera.
Detering: Sedliak, ktorý nemyslí na nič iné, len na svoju ženu a svoje hospodárstvo. Raz sú jeho myšlienky silnejšie ako on, dezertuje. Ale hliadka ho chytí a viac o ňom už nikto nepočul.
Stanislaus Katczinsky: Bol hlavou tejto skupiny. Ľstivý a prefíkaný štyridsiatnik, ktorý vedel vždy všetko zohnať a najmä vedel ako sa dostať nejakému jedlu na prilepšenie. Keď ho Paul prenáša raneného k sanitárom, zasiahne ho do hlavy črepina a zomiera.
Himmelstoss: Malý desiatnik, ktorý bol pred vojnou poštárom a teraz ako veliteľ výcvikového tábora šikanuje nováčikov.

Dej:
Po celom Nemecku sa šírili propagandistické informácie o vojne. Ale nielen to zapôsobilo na skupinu mladých študentov. Ďalším faktorom, ktorý ich ovplyvnil, boli vlastenecké reči ich profesora Kantoreka. Nie všetci sa však rozhodli dobrovoľne, ale pretože slovo zbabelý sa vtedy nenosilo, išla sa celá trieda prihlásiť na front.