Štátna moc

Pavel Kohout takmer vo všetkých svojich dielach poukazuje na nesprávnosť a zvrátenosť komunistického režimu. Keď po druhej svetovej vojne svet ostal rozdelený na dve časti označované ako východný (komunistický) a západný (kapitalistický) blok, Československo zapadalo do toho prvého. Po komunistickom puči v roku 1947 bola nastolená totalita a v roku 1948 vznikla tajná služba ŠtB. Všetky tieto udalosti sú nepriamo spomenuté aj v Katyni.
Zlaté časy pre Vlka nastali po spomenutom prevrate, keď niekedy ani nestíhal popraviť množstvo dovezených zákazníkov. Z histórie vieme, že išlo najmä o bývalých nastolovateľov demokracie a o vojakov, ktorí bojovali za spojenecké vojská v II. svetovej vojne.
V časti, ktorá sa zaoberá Šimsovou minulosťou je jasná narážka na ŠtB. Státní bezpečnost sa zaoberala prevažne bojom proti triednym nepriateľom a odporcom režimu. Medzi najčastejšie používané metódy patrili sledovanie, psychický nátlak, odpočúvanie a v snahe vynútiť si vymyslené priznania aj mučenie a fyzické inzultácie. ŠtB najprv bojovala len proti jej domnelým nepriateľom, lenže neskôr prišla akási potreba vyčistiť aj vlastné rady od zradcom a konšpirantov. V knihe sú uvádzané ako tajné organizácie TAVORE (Tajní Vojska Revoluce), čiže ŠtB od roku 1947 do roku 1953 a neskôr REPOTA (Revoluční Policie Tajného Vojska), teda ŠtB od roku 1953. Táto zmena je jasne ukázaná: "Plukovník Artur podal svým mužům stručnou, ale tím závažnejší zprávu: zavilí reakcionáři se pokoušejí proniknout do TAVORE, v němž správně vidí nejmocnejší štít revoluce; proto vytvořena nejvyššími místy Revoluční Policie Tajného Vojska, krátce REPOTA, pro niž vyčleněn útvar Prvního, aby navenek dál podléhal velitelství TAVORE, ve skutečnosti však nad ním bděl." /47
Tieto dve organizácie, či už fiktívne alebo skutočné, mali neobmedzenú moc a v podstate nebolo možné ich nijak kontrolovať. Typickým príkladom boli mučiace techniky, ktoré vytiahli priznanie aj z tých najtvrdších: "Ten po krátké přestávce, kdy se všichni mrákotně prospali, zatímco pacienta dal trochu dohromady lékař, mobilizoval všechny síly i zkušenosti. Za dalších dvacet čtyri hodin byl pacient bez zubú, bez vlasú, bez nehtů i bez prsních bradavek, ale - bez doznání. Hrozil debakl. A tehdy poprvé přišla Šimsovi na pomoc fantazie, která ho měla zanedlouho dovést k dvojité ešce a ješte pozděj k jeho prevratnému vynálezu. Teď vzal ze zoufalství loupáček na ořechy, které si se sebou nosil čerstvý nekuřák Šestý, a dal se s ním do genitálií.