Stendhal Červený a čierny

Dielo má dve časti

1.časť:
- odohráva sa v mestečku Verriéres. Hlavný hrdina je Julien Sorel, 19 ročný drevársky syn, ktorý sa chce stať kňazom. Miestny farár abbé Chélan ho učí teológiu a latinčinu (Julien vie naspamäť celú Bibliu v latinčine). Verriérsky starosta, pán de Rênal a jeho žena, majú troch synov. Pán de Rênal sa rozhodne, že jeho deti potrebujú vychovávateľa (lebo sa chce ukázať majetnejší pred miestnym správcom robotárne, pánom Valenodom – ten „je celý zdutý, že kúpil do koča dva krásne normandské kone. No vychovávateľa nemá!“
Julien sa teda dostáva k starostovcom a dohliada na ich deti. Po večeroch sa rozpráva s pani de Rênal, ktorá sa postupne do Juliena zaľúbi. Ale zaľúbi sa do neho i slúžka Élisa, ktorá si ho chce vziať. No Julien ju nechce, lebo sa mu tiež páči pani de Rênal, s ktorou sa stretávajú čoraz častejšie a dlhšie. Až raz Julien povedal Rênalke, že v noci o druhej k nej príde. A prišiel: „Keď po niekoľkých hodinách odišiel Julien z izby pani de Rênal, nemal už, akoby sa románovým štýlom povedalo, po čom túžiť.“
Ich nočné stretnutia pokračovali, až im na to Élisa došla. Šla za Valenodom a povedala mu čo tušila. Ten teda napísal anonymný list a poslal ho pánovi de Rênal. Rênal sa naštval, nevedel, čo si má o tom myslieť. Medzitým ochorel Stanislas, jeho najmladší syn a pani de Rênal si myslela, že je to kvôli jej nevere manželovi a tak mu chcela všetko priznať. To však Julien nedovolil a Rênalka napísala anonymný list, ktorý jej akože ktosi doručil. Ukázala ho manželovi a “spolu“ sa rozhodli, že Juliena musia poslať na týždeň domov do Verriéres (boli totiž v kaštieli vo Vergy). Cez ten týždeň dostal Julien ponuku robiť vychovávateľa u pána Valenoda, ktorý mu ponúkal o 200 frankov viac, ako dostával u starostu. A tak sa po celom mestečku nerozprávalo o ničom inom, ako o Julienovi, či ostane u starostu, alebo prijme lákavú Valenodovu ponuku a všetci čakali, ako sa ktomu postaví pán Rênal ( ktorý bol z toho všetkého veľmi kompromitovaný). Nakoniec pani de Rênal rozhodla, že Juliena musia prepustiť. Medzitým Élisa šla na spoveď k abbému Chélanovi a rozpovedala mu všetko o Julienovi, čo vedela o ňom a pani starostovej. Chélan si dal zavolať Juliena a prikázal mu odísť do besançonského seminára. Tak Julien odišiel do Besançonu. V seminári si ho obľúbil abbé Pirard, riaditeľ seminára. Po určitej dobe Pirarda zosadili.

Ten si uvedomil, že ak Juliena nechá v seminári a ten nebude pod jeho ochranou, chlapca budú prenasledovať. Tak sa stretol s markízom de La Mole, aby prijal Juliena za svojho tajomníka. Markíz ho prijal.

2. časť:
Julien prišiel do Paríža, do služieb pána de La Mole. Markíz mal syna Norberta a dcéru Mathilde. Julien pracoval v knižnici a po večeroch chodieval do salónu, kde bola vyberaná spoločnosť. Sedával na slamenej stoličke, vedľa pohovky s Mathilde a jej priateľmi. Jedna z mála vecí, čo Mathilde obdivovala bola akási kráľovna Margita Navarrská, ktorej milenec bol Boniface de La Mole, ktorého dali sťať. Kráľovna sa odvážila vypýtať si od kata milencovu hlavu a na druhý deň o polnoci vzala hlavu so sebou do koča a išla ju sama pochovať.
Postupne sa Julien s Mathilde spriatelili a chodievali spolu do záhrady rozprávať sa. Mathilde mu raz dala do ruky list, v ktorom ho žiadala, aby o jednej v noci vzal záhradníkov rebrík, pristavil ho k jej obloku a vyšiel k nej hore. Sorel poslúchol ( a na druhý deň ráno sa vytratil z jej izby). Potom nasledovali týždne nešťastia, Mathilde ho trápila rečami o jej bývalých láskach. Potom ho markíz poslal do Štrasburgu v akejsi tajnej záležitosti. Tam sa stretol s priateľom, kniežaťom Korasovom (Rusom), ktorému sa zveril so svojím ľúbostným problémom. Korasov mu poradil, aby dvoril inej dáme, nech ju pravidelne navštevuje a posiela jej ľúbostné listy, ktoré mu Korasov dal. Keď sa teda Julien vrátil do Paríža, dvoril maršalke de Fervaques. Mathilde mu však došla na to, že maršalkine listy neotvára a tak sa zase dali dokopy. Jedného dňa Mathilde povedala Julienovi, že je tehotná. Slečna de La Mole napísala list otcovi, v ktorom mu všetko vyjavila. Markíz sa strašne rozzúril a
hrozne vynadal Julienovi. Ale napokon dal Julienovi i Mathilde 10 000 frankov a majetky. Z Juliena spravil rytiera Juliena Sorela de La Vernaye. Ale všetko bolo stratené, ako to vypovedala Mathilde. Otec jej nedovolil vydať sa za Juliena, lebo Julien mu prikázal napísať list panej de Rênal. Tá odpísala (pod tlakom nového farára), aký je Julien človek bez mravných zásad, atď. Julien sa zbalil a odišiel do Verriéres, kúpil si pištole, vošiel do nového kostola, stal si pár lavíc za kľačiacu pani de Rênal a tá po druhom výstrele klesla na zem...
Juliena vzali do väzenia, kde napísal list Mathilde, že sa nevráti. Od žalárnika sa dozvedel že Rênalka prežila. Keď bol zavretý vo veži, prišla za ním Mathilde. Snažila sa o Julienovu záchranu, podplácala porotcov.

Julien bol odsúdený a zmieril sa s osudom, ale prišla za ním pani de Rênal, že ako ho strašne miluje a nech podá odvolanie (dokonca jej akási múdra stvora poradila, aby šla za kráľom, prosiť o milosť pre Sorela). Nakoniec však Julien skončil pod gilotínou. Mathilde, nezabúdajúc na Margitu Navarrskú, vzala Julienovu hlavu, vybozkávala ju a nakoniec, v smútočnom koči ju niesla na kolenách a vlastnými rukami ju pochovala.
A pani Louisa de Rênal o tri dni po Julienovej smrti skonala v náručí svojich detí.