A tu sa u Ebenezera objavila ľútosť, už nechcel, aby mu duch čokoľvek ukazoval. Keď tu si všimol, že duchovi spod kabáta trčia dve ďalšie nohy, a spýtal sa ho, čo to znamená. A duch mu odpovedal, že to, čo vidí, sú dve deti, ktoré sa volajú Nevedomosť a Bieda.
O polnoci tretej noci prišiel posledný duch , Duch Vianoc, ktoré ešte len prídu. Scrooge sa ocitol na ulici a tu si vypočul rozhovor dvoch mužov, ako sa rozprávali o niekom, kto zomrel a či zanechal závet. Potom sa preniesli k nejakej truhle, ktorá bola pravdepodobne niekde v dome smútku. Pri truhle stála celá rodina Cratchitovcov, ktorí mŕtvolu oplakávali. Nakoniec duch preniesol Ebenezera na cintorín, k nejakému hrobu. Scrooge už tušil, o čo ide, a bál sa pozrieť na meno na hrobe. Keď otvoril oči, stálo tam: EBENEZER SCROOGE. Scrooge sa v tú chvíľu zrútil, celý dojatý a nešťastný, že jeho život takto dopadol. Ešte v tú chvíľu sľúbil, že sa polepší, nebude taký skúpy a lakomý.
„ Už si budem navždy uctievať Vianoce vo svojom srdci, a to nielen na Štedrý večer. Spojím skúsenosti Minulosti, Prítomnosti i Budúcnosti. Všetci traja duchovia mi v tom budú pomáhať. Zužitkujem všetko, čomu ma naučili. Och, povedz, že môžem vymazať nápis na tom to hrobe! “
Na druhý deň ráno sa zobudil, vyzrel sa z okna a zakričal na chlapca, ktorý práve prechádzal pod oknami. Spýtal sa ho, či by bol ochotný skočiť do obchodu a kúpiť tam najväčšiu morku, akú predávajú. Chlapec súhlasil.
Nakoniec Ebenezer Scrooge išiel na večeru k svojmu synovcovi a zvýšil plat Bobovi Cratchitovi. DICKENS, Charles. : Vianočná koleda. II. vydanie BRATISLAVA: Perfekt 2000.