Hellanodici ako vedúci tréningov používali prúty a výčitky smerom k športovcom a týmto ich udržiavali v pocite dokonalej rovnosti, aby sa nik nedal uniesť náhlou a iluzórnou prevahou.
Takto sa vlastne tiež trénovali a zdokonaľovali vo svojom poslaní rozhodcov. Športové zápolenia sa tu dostávajú do presne vymedzených pravidiel, ktoré dofarbujú zvyky rôznych obradov. Súťaži sa v skoku, hode diskom, oštepom, zápasení a popri tom sa vykonáva spoločné dodržiavanie hygieny a pitný režim. Takto pretekári, ktorý boli v prvých dňoch priemerní, dozrievali ako rastliny presadené do teplejšieho podnebia.
Splnenie ďalšieho cieľa bolo vyvolanie do olympijskej predsiene takzvaného pletrionu. Bola to najstaršia časť gymnasia, historické ihrisko, pamätajúce časy prvých olympiád. Otváral sa len pre tých, ktorý celkom iste budú stáť pred Diovym oltárom.
Sotion okolo ktorého sa šírilo nadšenie, ostatných roznecoval radosťou, ktorou sa napĺňal po každom ich triumfe. Bol stelesnením ducha hier, keď sa tu zrazu zjavil jeho priateľ z detstva Ikkos a on pocítil stratu svojej bezpečnosti a zvláštnu horkosť prehry. Raz popoludní pri hode diskom vyrovnal Faylov hod. Hod spojený s bývalým šampiónom rovnakého mena meral 19 oštepov (95 stôp). Týmto hodom získal naspäť sebadôveru a posilnenie, ktoré ho vrátilo na pozíciu lídra.
Popri športových zápoleniach znovu prichádza spor Ikkosa a ostatných o ľudskom tele, kde ho prirovnáva k nástroju harfy a nabáda k dobrému zaobchádzaniu, aby hra s ním bola dokonalá.. Dialógy vyúsťujú do toho ako ma vyzerať športovec a prečo.. V tom prichádza množstvo koní a ich erdžanie oznamuje pretekárom v gymnasiach, že sa končí čas tréningov a príprav. Toto je začiatkom posledného mesiaca a kone po prehliadke zapisujú do dostihových zoznamov a odchádzajú do Olympie.
Olympijské údolie sa rozprestieralo medzi dvomi riekami v pohorí obklopujúcom rovinu. Medzitým sa okolo Olympie zhromažďovala záplava ľudí. Od ústia rieky Alfeia sa valila jedna vlna, ktorá priviezla malé koráby, druhá prichádzala zo severu od Élidy, tretia z južnej Trifilie a Mesenie a konečne štvrtá z východu. Prichádzajúce vozy sa zastavovali vo vzdialenosti dvoch stádii od posvätného okruhu. Tam sa vytváral prázdny priestor, odkiaľ mohla olympijská rada bdieť nad poriadkom. V údoli rieky vyrastala rozsiahla a pestrá osada, v ktorej začínal pulzovať život hier. Každý tábor mal svoju podobu a bezvýznamné detaily v zdanlivo rovnakom celku mali charakter kraja, z ktorého prichádzali. Súbory boli ako mestá oblečené do podnebia danej krajiny. Vznikol tu obrovský a rozmanitý trh, z ktorého si každý chcel odniesť aspoň dajakú drobnosť.
Na desiaty deň mesiaca parthénia sa vydali na cestu pretkári z Élidy. Bolo ich okolo tristo.