Do zápasenia bola vybraná dvojica Sotion – Sodamos, bola to vyrovnaná dvojica, z ktorej po dlhom boji nakoniec postúpil do finále Sotion. Z ďalšieho zápasu to bola dvojica Eutelidas – Ikkos, z ktorej ľahko postúpil Ikkos. Vo finálovom zápase dávni priatelia z Tarentu sa premenili na tvrdých súperov. Po ťažkom súboji kalich horkosti porážky ochutnal Sotion. Nadchádzajúca noc sa niesla v znamení obiet, kde sa očakávalo prijatie obety Zeusom pre šťastie a dobro ľudu élidskej krajiny. Pri oltároch ľudia obetovali svoje bohatstvá kde tieklo z obetovaných zvierat mnoho krvi.
V nasledujúci deň bol najdramatickejší beh vytrvalcov kde z dvojice Ladas a Ergoteles si veniec odnášal Ladas. Keď večer stáli pri Diovom oltári, mlčky si niečo povedali a stisli si ruky s odpoveďou v srdci...
Pokračovalo sa ďalším ťahaním žrebov a súťažami popretkávanými rôznymi príbehmi až do skončenia hier.
Ospevovaním víťazov pomaly ale isto sa skladali táboriska, do vody sa hádzali vence spletené z vetvičiek borovice, topoľa a olivy. Jedného dňa zmizol za horami posledný voz a nad všetkými cestami sa vznášali oblaky prachu. Olympia zvláštna osada, ležiaca akoby bližšie k mestám ako k zemi zasa osamela, čakajúca štyri tiché roky bez akýchkoľvek udalosti.


Záver:
Metaforické opisovanie príbehu detailne približuje zlomky olympiády. V dueli dvoch osobností, kde Ikkos z pohľadu dnešných čias sa javil ako novátor prostriedkov, ktoré pomohli športovému výkonu, a na druhej strane sa prejavovala živelnosť a prirodzenosť, podfarbená ľudskou dobrotou Sotiona. No bola to iba časť ich života, v ktorom nakoniec každý svojím spôsobom vyhral...