Čítaním riadkov Olympijského disku nás autor vracia do starých čias Olympie. Olympie ako Élidského kraja, ktorý zaberal západnú oblasť Peloponézskeho polostrova. Tento kraj, z ktorých sa ľudia schádzali každé štyri roky pod Olympom, autor opisuje nezvyčajným nádychom starovekého Grécka, pričom čitateľa vťahuje do atmosféry horúceho piesku a pálivých slnečných lúčov.
Ľudia sa v tých časoch veľmi tešili na udalosť olympijských zápolení a „svet im nepripadal väčší ako stadion a aj zemou by mohli vrhať po mliečnej dráhe ako diskom“! Boli to veľké chvíle a hovorilo sa že to bude olympiáda, aká ešte nebola. Ľudské dušičky sa možno radovali aj preto, že králi Élidy, Písi a Sparty uzavreli prímerie. Po celom Svete sa v vznášali otázky:
- Kto pôjde?
- Koho poveria obhajovaním cti mesta?
- Kedy sa bude treba vydať na cestu?
Vybratí sa schádzali na cestičkách, vytvárali skupinky, unášaní slobodou nôh so starostlivosťou dobrých ľudí sa dostali do cieľa. Cieľ nebol zatiaľ konečný. Vytúženým cieľom bol zisk vavrínov z olympijských pretekov, na ktoré sa dostali iba tí najlepší. Tí ktorý neprepadli sitom ťažkého porovnávania, výberu a trénovaním v takzvaných gymnasiach.
Každý kto sa chcel zúčastniť hier, trénoval posledný mesiac pred ich otvorením v Élidskom gymnasiu. Nik nedostal viac ako lôžko, úzke a tvrdé, bez prikrývky. Tu sa stretli aj pretekári menom Sodanos, Eutelidas, Sotion, Ikkos, Glaukos. Každý z nich zastupoval iné mesto. Dávni priatelia z detstva Sotion a Ikkos reprezentujúci mesto Tarent sa v tomto príbehu dostali do zvláštneho vzťahu. V komunite športovcov v gymnasiu bolo ovzdušie nasýtené nábojom rivality, špeciálneho športového slangu, cieľom, ktorý ich spájal aj rozdeľoval. Ikkos ktorý kládol veľký dôraz na prípravu, oddych regeneráciu a výživu sa javil ako priekopník niečoho nového. Týmto vybočoval z radu ostatných a stával sa terčom kritiky a posmechu. Vyslúžil si prezývky ako údenár, garbiar. Protihodnotou bol obdiv inej skupiny športovcov, ktorý snáď v nádeji že iné ako zaužívané postupy by mohli vylepšiť ich športové výkony a tým sa priblížiť k cieľu.
Zaujímavým momentom hodnotenia športových výkonov, pri ktorých boli pretekári nahí, bolo hodnotenie celkového výzoru tela ako aj prejav držania, ľahkosti pohybu. V tomto vyniká Sotion a od hellanodika dostáva dokonca pochvalu, čo je neobvyklé.