Sofokles Antigona

Sofokles sa narodil okolo roku 496 pred našim letopočtom pri Aténach ako syn bohatého majiteľa podniku na výrobu zbraní. Napísal 123 divadelných hier, no komletných sa zachovalo len sedem tragédií: Aias, Trachyňanky, Elektra, Filoktetes, Oidipus na Kolone, Kráľ Oidipus a Antigona. Sofokles priviedol na vrchol grécku tragédiu. Aristoteles prisudzuje Sofoklovi zavedenie tretieho herca a maľovaného javiska. Jeho zásluha je však oveľa väčšia: dialóg hercov rozšíril na ujmu zboru, v jeho dramatických postavách vidíme už skutočný život. Dielo Antigona nadväzuje na tragédiu Kráľ Oidipus. V tom diele sa na výzvu delfskej veštiarne Oidipus snaží odhaliť vraha kráľa Láia, svojho predchodcu. Dozvedá sa, že jeho vrahom a zároveň synom je on sám. A jeho manželka je jeho vlastná matka. V zúfalstve si vypychne oči. Jeho manželka i matka Jokasta sa obesí vo svojej izbe, Oidipus neskôr sám spácha samovraždu.

A tu sa začína dej Antigony. Po samovražde kráľa Oidipa sa jeho synovia, Eteokles a Polyneikos dostali do sporu o vládu nad Tébami. Keďže Polyneikos si chce Téby získať násilím, vtiahne do mesta s vojskom. V súboji padnú obaja bratia a novým vládcom Téb sa stáva Kreón. Ten dal slávnostne pochovať Eteokla, ale pod trestom smrti zakázal pochovať Polyneika, ktorého vyhlásil za vlastizradcu. Napriek zákazu sa Antigona, jeho sestra, rozhodne pochovať svojho brata. Presvedčenie, že koná dobre a spravodlivo jej dodáva odvahu a nebojí sa trestu smrti, ktorý jej hrozí, ak poruší vládcov príkaz. Prológ sa končí keď Antigone jej sestra Isména odmietne s týmto trúfalým činom pomôcť. l. dejstvo: Strážca, ktorý strážil telo oznamuje kráľovi, že mŕtvolu Polyneika niekto symbolicky, no s obradmi pochoval. Kráľ je rozzúrený a vyhráža sa mužovi, čo telo našiel smrťou, keď neodhalí skutočného vinníka. ll. dejstvo: Strážcovia očistili telo, odstránili z neho prach a tak nechali nastraženú pascu na opovážlivca, čo sa rozhodol obhajovať božie, nepísané zákony. Antigonu prichytili ako plače nad telom svojho milovaného brata. Keď predstúpi pred Kreóna, nič nepopiera a stojí si za svojím činom. Vládca je však neoblomný a rozhodne sa potrestať aj jej sestru Isménu. „Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť,“ obhajuje svoj čin Antigona. Tu sa prejví Kreóntova tvrdohlavosť a trvá na svojom rozhodnutí, hoci Antigona sa mala stať manželkou jeho syna Haimóna.

lll. dejstvo: Haimón prosí otca o milosť pre Antigonu. „Celé mesto ľutuje to dievča.

Nikomu sa nepáči, že ona, ktorá si to zasluhuje najmenej zo všetkých žien, má biedne zahynúť za svoj slávny skutok,“ oponuje otcovi. Kreón však trest pre Antigonu ponechá, oslobodí od neho iba Isménu, hoci tá túži zomrieť zo svojou sestrou.

lV. dejstvo: Antigonu odvádzajú v svadobných šatách do kamennej hrobky. Lúči sa so svojimi priateľmi i so životom. Vyzýva občanov, aby sa prišli pozrieť na jej nespravodlivé utrpenie. V. dejstvo: „Nuž dobre, teda vedz, že slnko neopíše na nebesiach mnoho kruhov a už budeš musieť za tých mŕtvych jedným mŕtvym z vlastnej krvy zaplatiť, “ vysloví veštec Theirésias svoje proroctvo. Aj tento slepý veštec prišiel do paláca varovať kráľa pred nesprávnym rozhodnutím. Znepokojený touto hrozbou, pýta si Kreón radu od náčelníka zboru. Keď aj ten naňho nalieha, aby zrušil svoje príkazy, rozbehne sa oslobodiť Antigonu. Epilóg: Už je však neskoro. Antigona umiera v hrobke, jej budúci manžel Haimón sa prebodne mečom, keď zistil, čo sa stalo. A Kreóntova manžlka Eurydika ho prekľaje a následne spácha samovraždu. Kreón si zrazu uvedomuje svoje chyby, prosí bohov o odpustenie a chce zomrieť. Ale už je dávno neskoro. Charakteristika hlavných postáv: 4

Antigona: Dcéra kráľa Oidipa, ctí božské zákony, je odhodlaná, má veľký zmysel pre spravodlivosť, je odvážna a príliš hrdá na to, aby sa podriadila príkazu, ktorý ma zneuctiť jej mŕtveho brata a odporuje jej presvedčeniu…
Kreón: Tvrdohlavý, neoblomný, svoje názory stavia na prvé miesto, prieči sa vyšším zákonom, neochotný priznať si svoju chybu…

Vlastný názor: Antigona je vzorom súrodeneckej lásky, oddanosti, príkladom odhodlania a hrdosti. Bezhlavo sa pustila do toho, čo jej kázalo srdce a nerozvážne riskovala svoj mladý život, o ktorý napokon celkom zbytočne prišla. Bola hrdá, čestná a priam posadnutá túžbou po spravodlivosti, ktorej sa nikdy nedočkala. Jej charakter bol protikladom toho Kreóntovho. Dominantne na mňa v diele pôsobila zúfalá snaha Antigony dodržať božské, nepísané zákony, napriek hroziacemu nebezpečenstvu. Hl. myšlienka: Iba rozvážni ľudia vedia byť šťastní, človeka, ktorý si o sebe mnoho myslí, používa veľké slová, neminie veľký trest.