Maliar Fritz Schramm si pomaly kráča uličkami mesta a v každom vánku, každom vtáčiku či povievajúcom lístku vidí svoju milovanú Lu. Je pozvaný na večeru k starej priateľke. Práve keď prechádza popri jej obloku, začuje ako niekto z toho domu hrá na klavíri známu pieseň - pieseň, kt. kedysi Lu tak milovala. Na návštevu k pani Friedheimovej prichádza s miernym oneskorením. Táto milá tučná osôbka mu predstaví svoju neter - Elisabeth Heindorfovú. To ona hrala na klavíri pieseň, kt. ho tak rozrušila. Elisabeth ho očarila svojou nevinnosťou a krásou. Usadil sa do kresla a premýšľal o svojom nedokončenom obraze. Nazval ho Spasenie a znázorňoval trpiaceho muža, ktorého hladká dievča po hlave. Mužský model už našiel, no a teraz, v Elisabeth, našiel presne tú dievčinu, kt. mala vyžarovať svetlo, lásku a radosť. Poprosí pani Friedheimovú o dovolenie namaľovať jej neter. Tá súhlasí a tak sa dohodnú na stretnutí v ďalší deň v jeho ateliéri. Elisabeth jeho atlier a byt zároveň uchvátil. Podkrovný byt plný kníh, ruží a obrazov nazýval „kútik snov“. Počas maľovania jej rozpráva o svojich mladých priateľoch., kt. ho navštevujú, diskutujú o zmysle života, recitujú básne a spievajú. Sú nimi Ernst Winter ( študuje hudbu v Berlíne ), ďalej Paulínka a Fried ( tiež maliar ), tí dvaja sa neustále hašteria. Ukáže jej Ernstov portrét, kt. namaľoval. Vždy, keď má návštevu a nalieva víno do pohárov, naleje trochu aj do striebornej čaše, do kt. pridá lupene ruží a postaví ju pred obraz s čiernou stužkou, na kt. jej jeho milovaná Lu. Povie jej svoj smutný príbeh lásky. V čase, keď sa do seba zaľúbili, prežíval Fritz najkrajšie obdobie svojho života. No bol chorý na pľúca a Lu zasnúbená s čestným človekom. Fritz, mysliac si, že mu ostáva posledných pár rokov života, sa jej musel z lásky vzdať. Predal pár obrazov a vydal sa na cesty, aby zabudol. No túžba ho priviedla naspäť. Doma sa dopočul, že ani ona nevydržala a pretrhla zväzok so snúbencom, a snažila sa ho napriek jeho chudobe nájsť. Keďže sa je to nepodarilo, vrátila sa a vzápetí ochorela. Šepkajúc Fritzovo meno zomrela. Keď sa Fritz vrátil, našiel už len červené ruže na jej hrobe. Nikdy viac ju nevidel. Elisabeth pribeh dojíma, chce sa pridať k Fritzovmu spolku mladých a on ju s radosťou prijíma. Želá si, aby ho volala tak ako ostatní, „strýko Fritz“. Za Fritzom prichádza krásna elegantná dáma, známa operná speváčka, Lanna Reinerová - prichádza ho pozvať na svoje predstavenie. Do mesta sa vracia Ernst, kt. si skrátil štúdium.