Anton Pavlovič Čechov Chameleón

Literárne obdobie: ruský realizmus

Dej: Oťapilov a Jeldyrin prechádzajú cez tiché trhovisko a pred drevárskym skladom počujú krik a kňučanie. Pomaly sa okolo trojnohého psa a Krochkina vytvorí dav. Inšpektor sa pretlačil zástupom a zistil, že biely chrt uhryzol Krochkina do prsta. Od inšpektora žiada pokutu pre majiteľa psa. Oťapilov mu vyhovie a ešte dáva aj skántriť psa. Jeho postoj sa mení keď niekto povie, že pes je generála Žigalova. Vtedy už Krochkin vyprovokoval psa a stáva sa oplanom. Keď vzniknú opäť pochybnosti o majiteľovi psa je právo na strane uhryznutého. Po niekoľkých zmenách Oťapilovho rozhodnutia v závislosti od majiteľa psa vysvitlo, že chrt je generálovho brata. Krochkin teda nedostal žiadne peniaze a ešte zostal aj na výsmech celého davu ľudí.

Charakteristika hlavných postáv: Oťapilov – nezáleží mu na spravodlivosti, mení názory aby z toho čo naviac
vyťažil, je podlízavý, sebecký
Krochkin - opísaný ako muž v rozopätej veste,
pijan, nemilosrdný,
nesúcitný, sebecký
Téma: Generálova neustála zmena názoru v závislosti od majiteľa psa
Idea: výsmech z chameleónstva (menenia rozhodnutí pre vlastné blaho)
Miesto a čas:trhovisko v malom ruskom mestečku, 19. storočie
Konflikt: pes uhryzne Krochkina
Vyriešenie konfliktu: zistenie majiteľa psa
Vlastný názor na dielo: Dielo sa mi páčilo, hlavne preto že bolo krátke a výstižné. Páči sa mi ako autor zosmiešňuje správanie a podlízavosť ruských zástupcov spravodlivosti.
Úryvok z diela: Dobre.. Čí je to pes? Ja to tak nenechám. Ja vás naučím držať psov na kazáre! Najvyšší čas všimnúť si pánov, pre ktorých neplatia nijaké predpisy! Veď ten lotor zvie, čo je to pes a podobná potulná háveď, keď mu vyrubia pokutu!.. Veď ja s ním zatočím!.. Jeldyrin, - zisti, čí je to pes a spíš protokol! A psa treba skántriť. A to hneď! Hádam je aj besný.. Povedzte, čí je to pes?
- Vari generála Žigalova! – ohlási sa ktosi.
- Generála Žigalova? Mm!.. Nože mi vyzleč kabát Jeldyrin.. Strašná
horúčava! Hádam aj spŕchne.. Ale raz mi nejde do hlavy, ako ťa mohol uhryznúť – obzrie sa Oťapilov na Krochkina. – Že by ti ten dočiahol na prst? Veď je maličký, a ty, ľa, aká ráňava! Nebodaj si si klincom prst rozfaklil, a potom vyhútaš takéto cigánstvo, aby si z toho voľačo vytĺkol. Veď si ty..

známa hába! Poznám vás ja, oplani!.