Karel Čapek Válka s mloky

POSTAVY:
Kapitán J. van Toch
G.H. Bondy
Pán Povondra
Chief Salamander
Andrias Scheuzeri

DEJ:
Kniha prvá
Kapitán van Toch nachádza na malom ostrovčeku Tana Masa zvláštny druh mlokov, s ktorým sa spriatelí a naučí ich množstvu ľudských vymožeností. Ako odplatu za to, že im pomáha brániť sa pred žralokmi dodávaním harpún, nožíkov a učením narábania s nimi, mu oni začnú loviť perly. Ide im to skvele, keďže sú to podmorské živočíchy a tak sa van Toch rozhodne zapojiť ich do svojho biznisu. Pomoc mu poskytne G.H. Bondy, najbohatší muž Čiech a založí firmu na lov perál pomocou mlokov. Firma propaguje mloky ako lacnú pracovnú silu schopnú vykonávať práce obrovských rozmerov, ako napríklad vybudovanie ostrovu, či dokonca pevnín. Mloky sa tak vďaka firme Salamander Syndicate rozšíria po celom svete a stanú sa prioritnou témou médií na dlhé obdobie. Ľudia začnú používať mlokov, ktorí sa ale učia narábať s technikou, ovládať reč a postupne preberajú všetku ľudskú kultúru.
Kniha druhá
Pán Povondra našiel svoj zmysel života v zbieraní výstrižkov z novín. Jednalo sa konkrétne o články rozoberajúce tematiku mlokov. Vďaka jeho zbierke čerpal fiktívni autor z obrovskej zásoby informácií z celého sveta.
Autor spomína celú históriu objavenia mlokov, ich kultúrny a vedecký prínos (žiadny), ale najmä preberanie ľudskej kultúry. Mlokov označuje ako dokonalý celok, ktorý nemá trhliny v zriadení a je vždy spokojný s tým, čo má. Mloci nič nevytvorili sami, všetkému ich museli priučiť ľudia. Rozoberá stanoviská voči mlokom v jednotlivých štátoch, ako napríklad Anglicko, ktoré zakázalo akékoľvek používanie mlokov v jeho výsostných vodách. Rozoberá aj problematiku obchodu s mlokmi, čím porovnáva obchod s černochmi spred dvesto rokov. Takisto zverejňuje fiktívne výroky osobností, ako napríklad George Bernard Shaw :"Rozhodne nemajú dušu (Mloci). V tom sa zhodujú s človekom"...:)
Pán Povondra je na seba hrdý, že vycítil dôležitosť osoby kpt. Van Tocha, keď ho ešte ako vrátnik u Bondyovcov vpustil do domu, kde vzapati bol zalozeny Salamander Syndicate. Je si vedomí, že bez vplyvu Bondyho by neboli Mloci dnes tak rozšírení a tým, že vpustil do domu van Tocha sa zapísal do histórie veľkým prínosom.

No na konci kapitoly sa začína obávať o ľudstvo, keď vystrihuje články o prestrelkách medzi Mlokmi a ľuďmi a začína uvažovať o možnom nebezpečenstve.
Kniha tretia
Obavy z možných vojenských stretov s ľuďmi prerástli do skutočnosti na Kokosových ostrovoch, kde sa odohral masaker v podobe vyvraždenia celej posádky lode Montrose. Pokračovala zrážkami v Normandii, incidentom v La Manche, vytvorením novej zátoky v Luiziáne, výbuch v Čínskej zátoke, ktorý takisto spôsobil rozšírenie pobrežia. Dlho sa polemizovalo o možných tektonických posunoch, či vulkanických činnostiach, až kým rádioamatéri po celom svete nezastihli správu Chiefsalamandra. Citujem: „Hallo vy ľudia! Buďte pokojný. Neprechovávame k vám nepriateľské úmysly. Aby sme mohli žiť, potrebujeme viac vody, viac brehov, viac plytčín. Je nás priveľa...atď.“ a záver správy: „Môžete sa uchýliť do hôr. Hory budeme rúcať až naposledy“. Množstvo lodí bolo potopených a množstvo ľudí prišlo o život, kým sa uskutočnila konferencia vo Vaduze. Keďže nedošlo k nejakému dohodnutiu, Mloci aj naďalej pokračovali agresívne vo svojom rozširovaní pevnín a brehov. Potopili strednú Čínu, celé Taliansko, Sever Nemecka, tretinu Francúzska, Brazília už neexistuje...
Pán Povondra pri vypočúvaní týchto správ od syna to berie celé na seba a viní sa z tejto vojny. Kniha končí s vynorením sa Mločej hlavy vo Vltave, ktorú Povondra zbadal pri rybačke. Zničený a zhnusený mlokmi už len čaká na smrť. Povondrom chcel zrejme autor poukázať na ľud Nemecka, ktorý dovolil Hitlerovi jeho nástup k moci a až teraz prichádza na skutočné ohavnosti páchané nacistami.
Posledná kapitola predstavuje monológ autora. Počas rozprávania sa sám so sebou vykryštalizuje skutočné pohľady na dielo a skutočné myšlienky, ktoré ním sledoval. Chiefsalamandrovi prikladá počas prvej svetovej vojny hodnosť poddôstojníka. So slovami: „To už tak býva“ ironicky prirovnáva k Hitlerovi, ktorý bol počas 1. svetovej(ak sa nemýlim) pešou spojkou. V závere celého diela básni autor (ešte stále rozprávajúci sa sám so sebou)o akomsi príbehu, keď Mloci vymrú a jeho hlas sa pýta: A potom?“ sám na to odpovedá: Ďalej už neviem.“ Demonštruje tým svoj postoj k neistej budúcnosti susedstva s nacistickým Nemeckom.