Zo severu donesú zvesť o tom, že Kýros už dobil severný múr a tak sa kráľ vo svojej pýche a nadutosti rozhodne prekvapiť ho s 20 000 žoldniermi, ktorých až na pár jedincov pošle na smrť. Jeho samého dá zachrániť jeho generál Nabi Ilabrat. Celý Babylon zachváti panika a strach z blížiacich sa útokov. Do mesta prichádzajú vyjednávači, ktorých ale kráľ odmieta a je ochotný brániť Babylomn aj naďalej vojensky. Peržania o chvíľu obkľúčia Babylon a začne sa vyše dvojročná vojna. Na babylonské múry nestačí Kýrova armáda ani počtom, ani zbraňami. Boje na nich trvali takmer dva roky. Po uplynutí tejto doby sa Peržania rozhodli naoko stiahnuť, no v skutočnosti sa uchýlili ku ľsti. Babylonskí kráľ v domnelí víťazstva, rozhodol sa vystrojiť oslavu, akú babylon ešte nezažil. A to mu bolo osudné. Peržania sa do spitého a hýriaceho babylonu dostali veľmi ľahko a všetko vojsko pozabíjali, kráľa a celú vládu takisto. Padol aj Nebuzardar. Nanai ale prežila a po požiadaní Ustigu ostala žiť v podrobenom babylone, kde si začala stavať vlastný domček, čakajúc Nebuzardarovo dieťa.

Vlastné pohľady:
Dielo Babylon je písané vysoko profesionálne, čo svedčí o kvalitách autorky, a s veľkým dôrazom na dobové vyjadrovanie sa, odlišnosť konverzácií a myslení ľudí. Starobylé zvyky a tradície snaží sa preniesť do sveta ešte dávnejšieho a nepoznanejšieho, preto je fascinujúca predstavivosť Margity Figuli, jej kreatívnosť vo vytváraní atmosfér spred 3000 rokov. Priblíženie starovekého sveta čitateľovi je preto nesmierne cenné, podľa vlastného názoru aj nedocenené. Sumeri, Akkadi či Babylonci nie sú príliš vďačnou témou na písanie, keď sa chceme pridŕžať faktov. Množstvo z nich je prikrášlené dobou, k ďalším je prístup vysoko obmedzení (napr. Iracké štátne Múzeum v Bagdade cenzuruje návštevníkov na príkaz diktátora Saddama Hussaina, pozn.autora). Napriek tomu je Figuli jednou z prvých, ktorá sa odhodlala napísať príbeh z prostredia stoviek rokov vymretej civilizácie, ktorú poznáme len zo zvyškov hlinených doštičiek, legiend a židovstvom prevzatých náboženských javov. Všetky tieto spisy má určite autorka dokonale zoštudované, pretože výskyt mnohých historických postáv je evidentný, pravdivo zapísaní a aj udalosti spomenuté v diele sú verné poznaným faktom. Čitateľovi sa tak ponúka úžasná nepoznaná periféria vymyslených postáv, javov, dialógov a opisov prírody, urbanizácie, vedy, zvykov a najmä zahrnutie božstva do každodenného života každého jedinca.
Autorka prostredníctvom hl. hrdinu vyjadruje svoj postoj a názor. Napríklad pobožnosti berie ako súčasť nejakej kultúry, ale sama tomu neverí a nie je ochotná spoliehať sa na „božské cesty“.