Nech vás požehnajú veční bohovia Chaldejska v mene kráľa kráľov, pána sveta, syna bohov, vykupiteľa národa, ochrancu hraníc, strážcu práva a spravodlivosti, zástancu vdov a sirôt, vladára slávnej Chaldejskej ríše, nesmrteľného nástupcu Sargona Agadského, Chamurabiho z prvej dynastie a osvieteného dediča Nabuchodonozora II.
Prvý poradca si sadol a zdvihol sa druhý.
Vystriedali sa ešte štyria kráľovi poradcovia...“ (Zväzok 1, strana295-6)

Určite sme radi, že nepoznáme takéto maškary dnes. Pri predstavovaní sa spomína pôvod, aj hrdinské činy predkov.
Surovosť a krutosť-je evidentná v otrokárskej dobe, preto nečudo, že sa vyskytovali prípady ako rozkaz kráľa:
„Panny a ženy majú byť po vôli víťaznej armáde.“ (Zväzok 2,strana 312)
POVERČIVOSŤ: Keď Hamadan žiadal bohov o zaslanie nejakého znamenia, postačilo mu aj zakikiríkanie kohúta, ktorý našiel zdochnutú rybu na smetisku a pritom vydal tento zvuk od radosti z „hostiny“. (Zväzok 1, strana 10).
V samotnom závere prehlušuje skutočný význam diela všetky povrchné deje prostredníctvom Nanai, ktorá podľa Figuli znázorňuje lásku, ako motiváciu života a hnaciu silu mužov a celej spoločnosti, tým, že prežije kruté boje v Babylone a knieža Ustiga ju neodvlečie do Perzie, ale povolí jej ostať v jej dedine.
A myšlienka rovnosti všetkých národov sa vytráca hneď v prvý deň vlády Kýrosa v Babylone, ktorý vedie svoj posledný monológ:
„Ja som si vedomý, že len dobro plodí dobro a zo zla vychodí vždy zlé. Túto vojnu síce začal za ušľachtilý cieľ a bol presvedčený, že napokon prinesie národom úžitok, ale keď má vydať počet zo svojich vojnových výbojov, nemôž si nepriznať, že vojna je v svojej podstate zlo, a každé, i malé zlo, nevyhnutne musí sa rozrásť až na obludné, ak si ho zvolíme za prostriedok na dosiahnutie cieľa. Treba s položiť otázku, či táto vojna naozaj bola potrebná a či sa nemohla voliť iná cesta, ako sa ubrániť pred vzmáhajúcim sa nepriateľom sa v Grécku a Ríme. A treba si položiť ešte jednu otázku, či to bol naozaj úprimný dôvod a či sa v skutočnosti neskrýval pravý zámer, snaha ovládať svet. Dobre mu povedal Surma :Čakali ťa ako ohnivého vtáka, ktorí nesie na svojich krídlach slobodu pre utláčaných. A ty z otrokov kráľa Balsazára urobil si otrokov vlastných. Pýtam sa ťa kráľ kráľov, niet pravdy na svete?- A ako sa zachoval? Dal Surmu vyviesť z kráľovského dvora, namiesto toho, aby sa zamyslel nad jeho slovami a svojimi skutkami. Pomaly mu okolnosti otvárajú oči. Chce mnohé zmierniť vo svojom počínaní. Chce byť pravým vladárom ríše. Chce byť dobrý a láskavý k ľudu.“ (zväzok2, 382-3)
Opak bol však pravdou. Tak ako vtedy, aj dnes sa stretávame s podobnými klamstvami, ktoré nám tu Margita Figuli predstavuje.
Ján Lopušek
P.S.: Vzhľadom na dôležitosť Mníchovského diktátu v dejinách sa ospravedlňujem za tak stručný popis okolností a skutočného cieľa diela- poukázať na zradu veľmocí voči ČSR.