Zoznámili sa v zákopoch a jediné, čo im vojna dala, bolo priateľstvo. Znamenali preňho viac ako rodina o ktorej nie je v knihe ani len zmienka. Jeho život vyzeral veľmi ponuro a bez zmyslu, žil zo dňa na deň. Jeho život vyplňovali iba kamaráti a alkohol. Býval v starom penzióne u vdovy Zalewskej. Mať domovníčku pani Zalewskú znamenalo žiť bez súkromia. Ostatní obyvatelia ukazujú biedne ekonomické podmienky doby. Bol to prvotriedny znalec nadávok. Poznal nadávky ako
„pivný súdok, choromyseľný potrat, dekadentný plochonoháč, oplznutý papagáj, slamenný vecheť, nezamestnaný umývač mŕtvol, rakovinová kravská kotrba, vandrujúci beefsteakový cintorín“ a pod.(2)
„Zistil som, že mám dočinenia s prvotriednym znalcom nadávok. Napriek všetkej depresii som si musel udržať prestíž...(3)
Keď sa zoznámil s Patriciou Hollmanovou, dostal jeho život náhle zmysel. Nevedel ako ju upútať a v tom mu pomáhal Gottfried Lenz. Vzal ju do Internationalu, ale neodolal alkoholu. Neskôr zistil, že aj ona ho má rada. Aj keď ju veľmi miloval, veľmi tažko sa rozhodoval medzi tým, či strávi čas s kamarátmi, alebo Pat. Keď však prežívajú najlepšie chvíľe, prišla Patriicina choroba. Napriek tomu, že život po vojne z neho urobil tvrdého chlapa, vedel byť aj náležite nežný. Nežná a obetavá láska k Pat je toho dôkazom. „Nikdu na tú tvár nezabudnem – nikdy nezabudnem, ako sa potom ku mne naklonila, ako nadobudlavýraz, ako sa mlčky naplnila jemnosťou a nehou, žiarivým tichom, akoby rozkvitala.“.(4)
Vedel byť aj tvrdý –
„-Drž hubu chumaj- zreval som naňho znenazdajky. Gustav od prekvapenia otvoril ústa a podišiel o krok. Presne tam, kde som ho chcel mať. Ihňeď som uderil. Bol to úder ako kladivom, rozmachom celého tela.“(5)
Bol verný. Keď spoznal Pat , nechcel spať s prostitutkou, s ktorou zvykol dovtedy. Bol aj závistlivý. Keď Pat celý večer sa zabávala na oslave so starým známym, šiel sa opiť a bolo mu smutno. Domov cítil v Inernationali pri rume a pokri s kamarátmi. „Ja, jedine ja som všetko pokazil. Zrazu čosi zarinčalo a prasklo. Z celej sily som stlačil pohár. -Aj to je zábava-, povedal Alfons a vstal. –Prepáč-, povedal som, -staril som na chvíľu rozum. To bol iba taký záchvat zúrivosti-“.(6)
Bol správny obchodník, vedel vyjednávať o autách. Podarilo sa mu výhodne predať cadillac, potom ho kúpiť a predať výhodnejšie. Keď mu vrazil vrátnik podniku do zubov, zavolal partu ľudí čo mu dlžili službu aby ho zmlátili. Naučil sa pomáhať raneným na vojne, a keď boli svedkami autonehody, vedel presne čo robiť. S kamarátmi pomohli dvom ľuďom.