Tí o sebe vedia všetko a sú si jeden druhému protivnejší než tí najcudzejší ľudia.-“ (29)
Ale manželka mu odíde a on si uvedomí, že šetrením na „horšie“ časy zarobil malý majetok. Pritom v horších časoch ako žili už žit nemohli. A tak sa obesí. Nie je to jediný prípad.
„-Tento týždeň dvanásty prípad,- povedal mladší úradník.- -Rovnaký dôvod?- -Nie. Temer všetko pre nezamestnanosť. Dve rodiny, jedna s troma deťmi. Pravda, plynom. Rodiny si temer vždy pustia plyn.-“.(30)
Všetky peniaze poručil žene. Keď sa vrátila, dostala z toho šok a pravdepodobne sa z neho nezpamätala. Gottfrieda Lenza zabil človek, ktorý si ho pomýlil s niekým iným. Zastrelil ho bez dôvodu, ako psa. A taktiež je v diele veľa Robertovych spomienok na zákopy a zabíjanie v nich. A neskôr sa Otto Köster rozhodne chladnokrvne, že zabije Gottfriedovho vraha. Odôvodní to faktom, že na vojne zabil veľa ľudí bez dôvodu. Prečo nezabiť, keď má dôvod.

6. Ekonomická situácia v povojnovom Nemecku
Celé pozadie diela vypovedá o zlej spoločenskej situácii v tedajšom Nemecku. Názorným príkladom sú Robertovi susedia. Manželia Hasseovci žili v biednych podmienkach. Manžel sa bál o prácu a tak šetril. Manželka od neho utiekla, lebo šetril. Pekným dôkazom sú tiež samovraždy. Dvanásť samovrážd do týždňa a väčšina z nich bola z dôvodu nezamestnanosti. Zabíjali sa celé rodiny. Študent Georgie Block bol živou ukážkou beznádeje medzi mladou inteigenciou. Bol v piatom semestri. Pracoval dva roky v bani aby mohol dokončiť štyri. Nasporené peniaze sa mu míňali a mal ešte na dva mesiace. Do bane sa vrátiť nemohol – bolo tam veľa nezamestnaných. Jedol raz za deň. A pritom ak by aj školu dokončil, v najbližších desiatich rokoch nemal šancu na uplatnenie.

Formálny rozbor a štýl autora

Dielo je napísané v celku ako román. Je členené na 28 kapitol. Rozpravačom v diele je hlavná postava Robert Lohkamp a celý príbeh sa odohráva z jeho pohľadu. Dej sa odohráva chronologicky ako jednoliaty celok bez prerušení a skokov. Odvíja sa podľa jednej striktnej dejovej línie v ktorej sa nachádzajú opisy a niekedy krátke úvahy Roberta. Opis nezachytáva len povrch vecí, udalostí a sveta, je to len zdanlivým zrkadlom životného povrchu, pretože na pozadí odkrýva historicky verný obraz spoločenskej situácie tej doby. Ukazuje vnútorný svet postáv lepšie, ako vnútorný monológ alebo klasický opis. Autor používa vecný štýl, v ktorom sa odráža jeho publicistická kariéra. Používa krátke, stručné a výstižné vety. Zložené súvetia sú skôr výnimkou. Tieto krátke vety deja ostro kontrastujú s Robertovými opismi Patrície, kde uprednostňuje žložitejšie vety.