V kontexte ďalších udalostí sa takým nenápadným, ťažko odhaliteľným nebezpečenstvom jeho osoby zdá napr. jeho návrh na hlasovanie „náčelníka“.
Ralph po konflikte s Jackom začne svoju autoritu strácať. Dá sa totiž povedať, že táto autorita pochádza z kultúry, z ktorej chlapci na ostrove stroskotali3. Keďže stroskotanie na ostrove v nich prerušilo zvnútorňovanie4 kultúrnych vzorcov a noriem ich pôvodnej kultúry, v prostredí ostrova, na ktorom sa dostávajú do odlišných situácií, pomaly zabúdajú aj na tie, ktoré si stačili osvojiť1. Dokonca aj Ralph, čo vyznieva zo strany literáta dosť pesimisticky, podlieha týmto tlakom, keď si už ku záveru musí opakovať, prečo je udržovanie ohňa dôležité. Na druhej strane vzrastá autorita Jacka. Tá je odvodená od uspokojenia pudov5, ktorým pri zábave a love chlapci podliehajú. Je teda postavená na primitívnejších, a preto účinnejších stimuloch, ktoré strhávajú väčšinu chlapcov. Dôkazom je aj to, že sa čoraz častejšie poddávajú kolektívnym primitívnym rituálom1, nachádzajúc v nich stratené bezpečie, vyrovnanie napätia z neriešených problémov, ako aj živočíšne uspokojenie z lovu. Tieto rituály v nich koniec-koncov upevňujú stratu kultúrnych vzorcov a pravidiel. Nejde však o jednoduchý proces, ktorý by v chlapcoch nevyvolával kŕče spôsobené stále doliehajúcimi zvukmi etických zásad starého sociálneho sveta. Aby Jack tieto hlasy svedomia utíšil, vymyslel maľovanie tvárí. Masky v chlapcoch naplno upevňujú pocit, že nemôžu byť za svoje konanie nijako potrestaní, keďže sa stali niekými inými, ako boli, a v nestranných pozorovateľoch upevňujú presvedčenie, že sa týmto činom nenávratne poddali svojim vášňam a už nebudú ani v najmenšom schopní rozlišovať medzi dobrým a zlým. Naznačené súperenie autorít sa odzrkadľuje v mocenskom konflikte Jacka a Ralpha2. Od začiatku tejto časti príbehu vidíme v oboch chlapcoch dve dominantné postavy stroskotanej skupiny a to je dôvod, pre ktorý sa nikdy nestanú skutočnými priateľmi, ale rivalmi stojacimi proti sebe. Zatiaľ čo Ralph predstavuje demokratickú moc, lebo sa snaží riešiť problémy a ciele skupiny čo najmenej konflliktne3, Jack sa prejavuje ako nositeľ moci despotickej. Presadzuje predovšetkým svoje vlastné záujmy a to prostredníctvom ohovárania podobného propagande (situácia, keď tvrdí, Ralph „nie je. žiadny poriadny náčelník“ (Golding; 130), spochybňovaní jestvujúcich pravidiel, pri čom ponúka vábivejšiu alternatívu, zneužívania strachu ostatných chlapcov a čo je pre tyraniu zvlášť typické prostredníctvom zlyhania komunikácie a používania samoúčelného násilia.