Ralph naproti tomu svoje úsilie venuje stanoveniu cieľov, úloh a pravidiel na základe dohody, k čomu využíva demokratickú inštitúciu zhromažďovania, ale aj dohliadaniu nad plnením si povinností.
Obaja chlapci sú vystavení zlyhaniam, ktorými ako nositelia moci podliehajú. Despotický Jack napr. nepozná iný smer, ako skúšať, čo si ešte môže dovoliť, a keď nenaráža na výrazný odpor svoju krutosť znásobuje. Je to proces, pri ktorom samotná moc s jej prostriedkami núti svojho nositeľa k "zvlčilosti", hoci by sa za iných podmienok správal inak4. Intenzitu, ktorú môže táto bezcitnosť dosiahnuť, Golding údesne tajomne a účinne vyobrazuje v postave Rogera. Ten svojím cynizmom dokonca Jacka prerastá. Ralph sa ocitol vzhľadom na vývin príbehu v zložitejšej situácii. Musí napr. riešiť spôsob trestov za neplnenie si záväzkov voči skupine, ktoré by chlapci akceptovali (čo za to, že vyhasol oheň), ale koniec koncov zodpovedanie všetkých jeho otázok na vedenie skupiny vedie k odhaleniu princípu a zdrojom fungovania demokratickej moci. V tejto neľahkej úlohe mu pomáha jeho priateľ Čuňas.
V čom možno badať Ralphove zlyhanie je to, že nedokázal udržať skupinu pokope1. Zlyhal teda, keď nedokázal Jacka dostatočne začleniť do skupinového života a sám sa patrne podriaďoval Jackovej autorite a moci, alebo konkrétne strachu a túžbam, ku ktorým sa Jack hlásil. Totiž ani Ralph neodolal pokušeniu lovu a neskôr sa aj s Čuňasom zapojil do smrtonosného rituálu.
Zaujímavým mocenským vyjadrením Jacka je fakt, že neuznáva svoju omylnosť a hoci by sa mohlo zdať, že pravda, ktorá je na strane Ralpha, na mysli je spor Jacka a Ralpha o to, čo je pre chlapcov dôležité, znamená ohrozenie Jackovej autority, u chlapcov dochádza k jej nepriamemu posilneniu. Deje sa to preto, lebo ani jeden z chlapcov, ktorých sa to týka, nie je schopný odhaliť skutočnú povahu a pravdu ich vzájomného sporu2.
V Goldingovom diele však nejde ani tak o moc samotnú, svojou povahou ani podľa neho nie je patologická3, ale o morálku, alebo etickú povahu človeka, ktorá by ho mala neustále odkazovať na pravidlá neubližovania, lásky, teda na vzorce života a nie smrti. Po jednom z honov Jacka a jeho lovcov Simon narazí na lesnú čistinu, na ktorej nachádza obetovanú hlavu prasaťa, obletovanú muchami. V jednom zo svojich omdletí sa s ňou začne rozprávať. Pre symbolický význam príbehu ide o kľúčovú scénu. Hlava sa mu predstaví ako Pán múch a odhaľuje mu pravú skutočnosť toho, čo sa na ostrove deje. Ako už bolo povedané, skutočná beštia sa nedá fyzicky zabiť. Obluda ako aj Pán múch predstavujú zlo, ktorým sme my sami zvnútra preniknutí. Toto abstraktné, vzdialené zlo sa zhmotňuje v skutkoch, ktoré sú na ostrove rôznymi variáciami zabíjania lesných prasiat.