Goriot prišiel zásobený bohatou garderóbou, s nádhernou výbavou veľkoobchodníka, ktorý si nič neodopiera ani vtedy, keď prestane obchodovať. Mal pol druha tucta bielych plátenných košieľ, ktorých jemnosť bola tým zjavnejšia, že cestovinár nosieval na hladkej náprsenke dve ihlice spojené retiazkou a v každej bol vsadený veľký diamant. Zvyčajne si obliekal nevädzovobelasé šaty a brával si k nim každý deň vestu z bieleho piketu, pod ktorou sa kolísalo jeho hruškovito vyduté bruško a na ňom sa hompáľala zlatá reťaz ozdobená príveskami. Vnútorné kútiky Goriotových očí boli spuchnuté, vyvrátené, ovisnuté. Jeho výzor bol príjemný a náležitý. Mäsité, klenuté lýtko, dlhý hranatý nos, ako mesiac okrúhla a naivne prostoduchá tvár. Bol to iste pevne stavaný chlapík, schopný premárniť všetok svoj dôvtip v cite. Vlasy učesané na holubie krídla vytvárali na jeho nízkom čele päť vĺn a skrášľovali jeho tvár. Otec Goriot postupne rozdával všetok svoj majetok dcéram a stával sa z neho chudák. Požiadal pani Vauquerovú, aby ho presťahovala na druhé poschodie a znížila mu penziu. Neskôr sa presťahoval na tretie poschodie, kde boli byty ešte lacnejšie. Zaobišiel sa bez tabaku. Prastal si pudrovať vlasy. Dobrácky cestovinár, ktorý nevyzeral ani na štyridsať, ten územčistý, tučný mešťan, figliarsky a živý, ktorý mával v úsmeve čosi mladistvé, vyzeral teraz ani sedemdesiatnik, otupený, ťarbavý, mdlý.

Eugène de Rastignac

Eugène de Rastignac mal črty pravého Juhofrancúza, jeho bielu pleť, čierne vlasy, belasé oči. Jeho správanie, spôsoby, dôstojné držanie tela prezrádzali synka zo šľachtickej rodiny, v ktorej už prvá výchova sa zakladala na tradíciidobrého vkusu. I keď si šetril šaty a v robotné dni dodieral vlaňajšie obleky, predsa si kedy-tedy mohol vyjsť oblečený ako elegantný mladík. Obyčajne nosieval starý redingot, mrzkú vestu, vyšedivený čierny nákrčník, ledabolo po študentsky uviazaný, podobnénohavice a topánky už viackrát podbité. Pochádzal z chudobnej rodiny, bol najstarší zo súrodencov. Poslali ho na štúdia. Túžil po spoločenskom postavení. Uvedomoval si, že nepatrí medzi aristokratov, a predsa ho tam niečo ťahalo. Dostať sa do vyššej spoločnosti mu pomohla sesternica – pani de Beausèant. Učila ho, ako sa dostať do spoločnosti a ako sa v nej správať. Radil mu aj Vautrin: „Do tejto masy ľudí treba vpadnúť ako guľa z kanóna, alebo sa prikradnúť ako mor. Čestnosť tu nie je na nič.“ Pozorne počúva rady skúsených dám. „Čím chladnejšie budete kalkulovať, tým väčšmi budete napredovať. Bite neľútostne, budú sa vás báť.