Honoré de Balzac Šagrénová koža

O autorovi
Honoré de Balzac sa narodil v roku 1799 v Paříži v chudobnej rodine. Študoval právo,v zlom sa rozišiel s otcom, najal si malú podkrovnú komôrku, a tu od rána do večera písal. Napísal vyše 100 románov, poviedok a esejí. Bol zakladateľom kritickorealistického románu vo francúzskej literatúre. Vytvoril románový cyklus: Ľudská komédia,obsahuje 97románov,rozdelená na 3 cykly:
1) Štúdia mravov (Otec Goriot,Sesternica Beta,Stratené ilúzie,…)
2) Štúdie filozofické romány (Šagrénová koža, Hľadanie absolútna)
3) Štúdie analitické (Filozofia manželstva)
Niekoľko dní pred smrťou sa oženil s poľskou šľachtičkou Evelinou Hanskou.

Dielo:
Idea: túžba po moci má zhubné následky
Téma: strach zo smrti, mladý člověk si neuvedomuje cenu svojho života
Lit.druh: próza
Lit.žáner: román
Hlavné postavy: Rafael de Valentin
Vedľajšie postavy: starý obchodník,Emil,Paulína,Fedora,Jonathan
Kompozícia: 3časti 1) Talizman
2) Žena bez srdca
3) Smrteľný zápas
Dej sa odohráva v Paříži prevažne v rokoch 1829-31

Dej:

Mladý,chudobný Rafael de Valentin prichádza do herne Palais-Royal a prehráva tam svoje posledné peniaze. Prechádza sa ulicami hmlistého Paríža a pomýšľa na smrť. Myšlienku,že svoj život ukončí skokom do Seiny a jej vzbúrených vln,na chvíľu oddiali, kde sa rozhodne vojsť do starožitníctva. Tu mu starý obchodník ponúka starú šagrénovú kožu,na ktorej je odtlačok Šalamúnovej pečate. Odkrýva slabú vrstvu kože,na ktorej je text napísaný v sanskrte. A stojí tam:

„Ak budeš mať mňa,budeš mať všetko.
Ale tvoj život bude patriť mne. Boh
To tak chcel. Žiadaj ,a tvoje túžby
budú splnené. Ale podriad svoje
želania svojmu životu.
Je tu. Při každom želaní
ubudne zo mňa
ako z tvojich dní.
Chceš ma?
Ber ,boh
Ťa vysliší.
Staň sa! “
Niekoľkými slovami sa mu starec pokúša odhaliť veľké tajomstvo ľudského života : ,, Dve slová vyjadrujú všetky formy ,ktoré berú na seba príčiny smrti: CHCIEŤ a MÔCŤ. Chcenie nás spaľuje,moc nás ničí.“
,,Toto tu, ukazujúc na šagrénovú kožu,je moc a chcenie zároveň.“ Aj po všetkých varovaniach starca a možných následkoch,mládenec kožu prijíma. Ešte v prítomnosti starca si želá byť na oslave, v spol.mladých ľudí., obklopený jedlom a kurtizánami. Vychádza von a stretáva starých priateľov. Tí ho pozývajú na oslavu,ktorá má trvať až do rána. V tej chvíli si Rafael začína uvedomovať osudnú silu kože.

Na oslave Rafael rozpráva príbeh Emilovi o tom,jako prisiel o rodičov, o majetok a jako ho očarila krásna Fedora,bohatá grófka a žena bez srdca. Rozpráva mu aj o koži,ktorú mu dal starec a ktorá mu splní všetky želania. Emil mu neverí a Rafael na dôkaz si želá byť veľmi bohatý. Spraví obrys kože na servitku,a tá sa viditeľne scvrkne. Ráno pri raňajkách po oslave vojde do jedálne notár a Rafael sa dozvedá,že zdedil 6 milionov frankov. Dej sa posúva o nejaký čas dopredu. Rafael už má palác,ale pomaly,si uvedomuje,že život má pre neho oveľa väčšiu hodnotu,jako si myslel. Môže mať všetko,ale nemôže si želať nič. Aj úplne malicherné želanie ho totiž oberá o, teraz už drahocenný, život. Svojmu dôvernému sluhovi napíše malú knihu,v ktorej má dopodrobna opísaný celý svoj deň,a jedálny lístok má zostavený na rok dopredu,aby si nemusel nič želať. V paláci je absolútny zákaz vysloviť vetu typu : ,,Pane, želáte si? Budete si priať?“ Šagrénová koža dokonca visí na stene,a na plachte sú červenou obtiahnuté jej obrysy. Čo i len malý záchvev tohoto krutého obrazu spôsobuje Rafaelovi ukrutnú bolesť,strach o svoj život. V jeden večer ide mladý pán do divadla. Stretáva tu mladú,krásnu dievčinu,ktorú už spoznal dávnejšie. Paulína bola chudobná,no jej otec zbohatol a ona sa dostáva do lepšej spoločnosti. Stretávajú sa stále častejšie a napokon sa vezmú. Určitú dobu sú veľmi šťastný. No Rafael cíti,že jeho čas sa blíži. Celý zúfalý ide za rôznymi vedcami,aby sa pokúsili kožu roztiahnuť. Domnieval sa,že si svoj život predlži. Koža však bola nezničiteľlná,nič na ňu nepôsobilo. Napokon odchádza do kúpeľov. Jeho stav sa tam oveľa viac zhorší,koža sa opäť nezadržateľne scvrkáva. Rafael sa vracia domov k Paulíne. Leží na posteli,ukazujúc Paulíne maličkú šagrénovu kožu. Vie,že mu neostáva veľa času,vyháňa Paulínu z izby,nechce, aby ho videla umierať. Na poslednú chvíľu si to rozmyslí,chce byť s ňou. Ona však utečie,zamkne sa v izbe. Rafael z posledných síl vyrazí dvere,vrhne sa na Paulínu,ktorá sa márne pokúša zadusiť šálom. Rafael ho roztrhne,a ked už zo seba nemôže vydať ani hlások, z hrude sa mu vydiera smrteľný chrpot,umiera v náručí svojej milej Paulíny.


1. Talizman: v tejto časti autor opisuje,ako sa Rafael dostal k šagrénovej koži a ako sa začína odvíjať osud,ktorý mu predurčilo vlastníctvo krutého talizmanu.
2. Žena bez srdca : tu opisuje Rafael Emilovi svoj vzťah s bohatou grófkou Fedorou,ktorá ho oberá aj o posledný majetok po otcovi, ktorý mu mal vystačiť na 3 roky.
3.

Smrteľný zápas : dej sa posúva do obdobia,ked vdaka koži Rafael má bohatstvo a v podstate môže mať všetko čo si zaželá,ale za cenu života. Táto časť knihy dalej opisuje, jako si celý život Rafael naplánoval,len aby si nič nemusel priať. Stretáva Paulínu, vezmú sa a on zomiera v jej náručí.
Pozn. šagrén- kozia alebo bravčová koža(pôvodne oslia,alebo konská) umelo zdobená vytlačenými hrbolčekmi
V knihe je šagrénovú kožu opisujú jako kožu z osla onagera,ktorý pochádzal z Tibetu alebo Perzie. Staré povery a povesti mu pripisujú bájny pôvod a neuveriteľnú odvahu. S týmto oslom je spájané aj meno šalamúnovo.


Záver: Kniha ma zaujala,ale aj napriek zaujímavému námetusa čítala dosť ťažko. V knihe sa možno stretnúť aj s autobiografickými prvkami,ktoré autor prenáša na Rafaela. Táto kniha mala byť pôvodne len malou rozprávkou s orientálnym námetom,ale nakoniec sa toto dielo stalo prelomovým v Balzacovej tvorbe. Zaujalo ma,ako autor v pôvodne fantastickom námete dokázal ešte viac vystihnúť zničenie seba samého na základe neustáleho pozorovania kúska kože,ktorá by sa snád aj bez magických vlastností, pôsobením času, začala scvrkávať. Páčilo sa mi ako Balzac nenápadne zmienkou o Šalamúnovej pečati na šagrénovej koži vyjadril múdrosť výroku,ktorý koža obsahovala.