Spočiatku pracoval ako cestovinárský robotník, ktorý si neskôr kúpil podnik svojho majstra, počas napoleónových vojen kšeftoval na čiernom trhu, kde čo kúpil predal o desaťkrát drahšie.. Dokázal doviesťobilie až z Ukrajiny alebo zo Sicílie...
Po siedmych rokoch manželstva mu zomrela manželka, všetku svoju lásku preto orientoval na svoje dve dcéry Anastasiu a Delfínu, ktorý vychovával veľmi nerozumne akoby boli šlachtičné, na čo neskôr aj doplatil. Mali najlepšie zo všetkého: kone, koče, každý ich rozmar im otec vyplnil. Ani jedna sa svojich nárokov nevedela vzdať ani v manželstve. Otec Goriot trpel každý deň keď nevidel svoje dcéry, alebo keď ich nemohol navštíviť, miloval aj bolesť, ktorú mu jeho milované dcéry spôsobovali...
Ako 69-ročný prichádza do penziónu, roku 1813 prestal obchodovať, pretože to jeho zaťom prekážalo, že sa zametnáva obchodom. Do peniónu prišiel ako veľmi bohatý človek so skvelou výbavou a riadom. Otec Goriot bol bohatý starší muž. Hoci kútiky jeho očí boli spuchnuté, vyvrátené a ovisnuté, preto si ich musel často utierať, pani Vauguertová pokladala jeho výzor za príjemný a ako sa patrí. Ostatne mäsité a klenuté lýtko, ako aj dlhý, hranatý nos nasvedčovali, že má také povahové vlastnosti, na ktorých si vdova zrejme zakladala a ktoré potvrdzovala ako mesiac okrúhla a naivne prostoduchá tvár tohto dobráčiska. Bol to iste pevne stavaný chlapík, schopný premárniť všetok svoj dôvtip v cite. Vlasy, učesané na holubie krídla, ktoré mu každé ráno chodil pudrovať holič z Vysokej školy technickej, vytvárali na nízkom čele päť vĺn a skrášlovali jeho tvár. Hoci trochu neokrôchaný, bol ako zo škatuľky, naberal si vrchovato tabak a šňupal ho ako človek, ktorý si je celkom istý, že bude mať tabatierku vždy plnú vonného tabaku...
Majiteľka penziónu pani Vauquerová istý čas dúfala, že sa stane manželkou pána Goriota, neskôr keď otec Goriot prichádzal o majetok na neho zanevrela...
Goriotové peniaze sa však rýchlo míňajú a on postupuje postupne do vyšších poschodí, kde sú lacnejšie izby; čím vyššie býva, tým je chudobnejší (v tom spočíva kontrast diela). Goriot strácal rýchlo svoje postavenie, predával svoju bohatú výbavu a náčinie, ktoré si zo sebou priniesol...
V penzióne si Goriot rozumie najmä s Eugénom de Rastignac, ktorý pochádza zo schudobnenej šlachtickej rodiny, má výchovu, ale nemá peniaze. Obaja si navzájom rozumejú.