Ochorie a nemá peniaze ani na lieky, ktoré by mu asi aj tak už nepomohli.
Anastazia staršia a krajšia Goriotova dcéra. Miluje nezodpovedného mladého muža, za ktorého sa vydala, grófa de Rastauda, za ktorého platí zmenky otcovými peniazmi, nakoniec dá do záložne diamanty, manžel škandál ututle, ale vyžiada si právo manipulovať s manželkinim majetkom, za umierajúcim otcom nepríde, lebo sa háda s manželom o posledný kúsok majetku pre svoje dieťa a tiež preto, lebo sa musí ukázať na plese, že má diamanty o ktorých sa už (popravde) šuškalo, že ich dala do záložne...
Delfína menej elegantná dcéra Goriota, miluje manžela, ktorý jej však nedá žiadne peniaze na míňanie, preto Delfína odčerpáva otcov zdroj až do konca. Chce byť predstavená vitkomtese de Beauséant, sesternici rytiera Eugéna de Rastignac, preto mladíkov (Eugénov) obdiv zhovievavo prijíma. Neskôr sa do Eugéna zaľubi , ktorý ju okúzľuje svojou láskou k nej i k jej otcovi, ktorého má Eugéne tiež rád, jeho dobrotou ale koniec koncov i krásov. Stanú sa milencami. Otec Goriot kúpi luxusný byt Eugénovi de Rastignac, aby sa mal kde s jeho dcérou Delfínou stretávať.. Za umierajúcim otcom nepríde, lebo práve na ten večer má pozvanie uviesť sa ku vikomtese de Beauséant (taká príležitosť sa už nemusí vyskytnúť) posiela za otcom slúžku, tá však nájde otca Goriota už mŕtveho...
Dostáva porážku, pomohla by mu jedine láska a starostlivosť jeho milovaných dcér - a tej sa mu na smrteľnej posteli nedostalo - neprišla ani jedna. Otec Goriot pochopí, že problém je vtom, že už nemá žiaden majetok, keby mal majetok, dcéry by iste prišli, mal by palác, sluhov, krásne izby a jeho dcéry by sa spolu s manželmi rozplývali v slzách - Mal by všetko, ale takto nemá nič: "Za peniaze je všetko, dokonca aj dcéry!" Na smrteľnej posteli sa priznáva ako trpel, keď zistil, že je pre svoje dcéry nepohodlný, no nedokázal ich aj tak prestať milovať...
Obe dcéry majú otca rady, ale nie sú ochotné riskovať kôli nemu, postarali by sa o otca, keby im to sústavne manželia nezakazovali a keby práve nebolo potrebné byť inde...
Eugéne de Rastignac so svojím priateľom medikom Bianchonom otca Goriota opatrovali. Ani jedna z dcér nezriadila pohreb. Eugéne si musel požičať od sluhu v penzióne, aby mohol pohrep a sprepitné zaplatiť. Smútočný obrad trvá dvadsať minút. Neprišli nijakí smútoční hostia. Jednako, keď už naložili mŕtvolu na pohrebný voz, zjavili sa za ním dva koče s erbami, koč grófa de Restaud a baróna de Nucingen, boli však prázdne a išli za pohrebným vozom až na cintorín Pčre-Lachaise..