Jozef Ignác Bajza René. Mláďenca príhody a skúsenosťi
Patrí k hlavným predstaviteľom slovenskej osvietenskej klasicistickej literatúry. Bol horlivím prívržencom reforiem Jozefa II. Privlastňoval si titul priekopníka vo viacerých oblastiach slovenskej kultúry, sám sa nazval ,,slovenským buditeľom“, vyhlasoval, že ako prvý ,,ľady lámal slovenčine“!
Roku 1777 bol poslucháčom teológie vo Viedni, po skončení štúdií roku 1780 sa stáva kaplánom pri kapitule v Trnave. V roku 1783 sa stáva farárom v Dolnom Dubovom. Ako prvý sa pokúša o uzákonenie spisovnej slovenčiny. Vychádza zo západoslovenčiny, no zachováva v nej české prvky. Svoj jazyk chce odlíšiť od moravsko-českého zavedením dĺžňa a mäkčeňa. Zavádza ho do života iba vlastnou literárnou praxou. Vedie veľa sporov s bernolákovcami. V roku 1836 zomiera.
Diela: René. Mláďenca príhodi a skúsenosťi; Slovenské dvojnásobné epigrammata
jednako-konco-hlasné a zvuko-mírne; Rozličné verše; Veselé účinki a rečení, které k stráveňu trúchlivích hoďín zebral a vidal...; Veselé príbehy a výroky; Právo o živení faráruv; Prikladi ze svetého Písma
RENÉ. MLÁĎENCA PRÍHODY A SKÚSENOSŤI ( Príhody a skúsenosti mládenca Reného)
Je to dobrodružný cestopisný román. Stal sa 1. románom v slovenskej literatúre. Zohral dôležitú úlohu v otázke potreby uzákonenia spisovného jazyka. J. I. Bajza ho dokončil 14. júna 1784 a začiatkom nasledujúceho roku vyšiel 1. zväzok. Je zložený z dvoch zväzkov (dielov). Postavy:
- René – syn talianského obchodníka, odvážny kritik spoločenských pomerov a nedočkavý stúpenec reforiem
- Van Stiphout – Reného rozvážny vychovávateľ a sprievodca na cestách, kňaz
- Don Varlet – Reného otec, taliansky obchodník
- Fatima – Reného stratená sestra, ktorá žije na dvore tripoliského pašu
- tripoliský paša – vychovával Fatimu od narodenia, správca Tripolisu
- Hadixa – veľmi múdra krásna muftiho dcéra, zaľúbi sa do Reného
- mufti – Hadixin otec, mohamedánsky patriarcha
- sprievodca – plní úlohu informátora najmä o slovenských pomeroch
Obsah:
René odchádza so svojím sprievodcom Van Stiphoutom z Benátok do Tripolisu hľadať svoju stratenú sestru, ktorú stratil ako chlapec. V Tripolise sa stretáva s pašovou dcérou Fatimou a zistí, že práve ona je jeho sestra. Plánujú spoločný útek, no Fatimu unesú. René sa ju opäť vydáva hľadať, ale na mori stroskotá. Zachráni sa, no dostáva sa do otroctva. Tu sa stáva učiteľom muftiho krásnej dcéry Hadixy. Zaľúbia sa do seba a za to ich oboch odsúdia na smrť. Zachránia sa a René odchádza do Benátok.
Hadixe sľúbi, že sa po ňu vráti. Cesta trvá dlho, kapitán lode sa naschvál zastavuje v rôznych prístavných mestách. Medzi tým Van Stiphout zachráni Fatimu a spolu odchádzajú do Benátok k Reného otcovi Don Varletovi. Myslia si, že je mŕtvy. Keď sa s Reném stretávajú v Benátkach sú veľmi šťastný. Zrazu sa stretáva aj s Hadixou, ktorá do Benátok prichádza skôr. Práve ona požiadala kapitána, aby sa neponáhlal a cestu čo najviac predlžoval. Spolu s Hadixou prichádza aj žena, Don Varletova manželka, ktorú Don Varlet stratil ešte za mlada. Tripoliský kádi im prezradí, že René a Fatima sú deťmi Don Varleta a jeho manželky. Prvý diel sa končí Fatiminým vyhlásením, že je ochotná vziať si za muža jedine svojho záchrancu Van Stiphouta. Dozvedá sa však, že to nie je možné, pretože Van Stiphout je kňaz. René sa zrazu rozhoduje opustiť milovanú Hadixu, aby si slobodne zvolil povolanie primerané jeho schopnostiam a záľubám.
V druhom zväzku sa vyberie spolu s Van Stiphoutom spoznávať európske krajiny. Najprv navštevujú kláštory. Prichádza cez Viedeň na Slovensko. Tu sa k nim pripája sprievodca, ktorý im vysvetľuje slovenské pomery. René, ako nezaujatý cudzinec, pozoruje a súdi mravy panujúce na Slovensku. Opisuje dedinské pomery, výtržnosti a bitky, alkoholizmus, biedu a pritom zbytočne nákladné svadby, pobožnosti, poverčivosť, zákroky vidieckych felčiarov, liečiacich všetko púšťaním žilou, odsudzuje žobravých mníchov, opisuje krutosť pánov a život šľachty (tu je kritika najostrejšia). Dozvedáme sa o rodinnom živote evanjelického biskupa, o praktikách židovského krčmára a lakomstve katolíckeho farára. Tu sa text končí.
Vlastný názor:
Tento román sa dosť ťažko čítal.Bolo tam veľa odbočení od deja. Autor veľmi zložito a zdĺhavo opisoval napríklad náboženstvá a pomery. Niekedy som si dokonca myslela, že čítam učebnicu dejepisu alebo zemepisu. Prvý diel bol dosť zaujímavý ale druhý bol veľmi nudný!.
|