Mnoho ľudí zomrie. Mloci pošlú ľuďom telegram, že sa ospravedlňujú za smrť toľkých ľudí, že oni si len chceli zväčšiť pobrežie .A tak sa začína vojna s mlokmi. Neskôr oficiálne vyhlásia, že nemajú dosť miesta a tak budú postupne prerábať pevninu na more. (ukážka 2; 263)Veľká Británia s nimi odmietne jednať a tak zastavia celú lodnú dopravu do aj z Británie. Odrežú ju od sveta. Briti hladujú. Svet sa nepostavil na ich stranu, lebo každý sa mlokov bojí a radšej sa s nimi snaží dohodnúť. Postupne prerobia na more celé Nemecko, Francúzsko, Čínu, Taliansko, Rusko a zničia takmer celý svet.
Na konci autor hovorí sám so sebou a konštatuje, že aj mloci sa rozdelia na jednotlivé národy. Na mlokov lemurských a atlantických a, že medzi nimi dôjde k vojne. Nakoniec sa vyvraždia a celá mločia populácia vyhynie.
Tento príbeh je popretkávaný rôznymi novinovými článkami a vedeckými štúdiami zo života mlokov. Autor odborne rozpisuje ich zvyklosti, správanie či rozmnožovanie. V jednej časti románu konfrontuje svet mlokov so svetom ľudí. Taktiež to rozdeľovanie mlokov a ľudí prirovnal k nemeckému fašizmu. Nemci dokonca považovali svojich mlokov za lepších než boli ostatní. V románe vystupuje veľa postáv, ale žiadna neprechádza celým dejom. Autor namiesto opisovania osudov postáv rozoberá život mlokov a ich vývin. Celú túto „mločiu katastrofu“ prirovnáva k biblickej potope. Konštatuje, že za všetko si môže ľudstvo samo. Zaobchádzanie s mlokmi prirovnáva a otroctvu. Autor poukazuje na chyby ľudstva A na nedokonalosť „pána tvorstva“. Človek zahubí sám seba.