Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Porovnanie diel Smrť Jánošikova a Máj

Ján Botto - Smrť Jánošíkova, porovnanie Máj - K H. Mácha

Dielo Smrť Jánošíkova znázorňuje heroizmus a tragiku Jánošíka, ktorý symbolizuje osud slovenskej romantickej generácie. Postava Jánošíka je historická. J. Botto sa inšpiroval ľudovými povesťami a rozprávkami. Mnohé roky toto dielo bolo zdrojom slovenského národného povedomia. J.Botto okrem vplyvu K.H. Máchu výrazne ovplyvnila ľudová slovesnosť. Máj je romantický príbeh o nešťastnej láske s úvahami o sne o realite, o večnosti a pozemskom živote, o smútku nad ubiehajúcim životom, o oslave krásy českej prírody a rodnej zeme. Tieto dve diela majú množstvo spoločných čŕt. Druhá časť prvého spevu je podobná s 2.intermezzom Mája. V oboch prípadoch ide o trúchliacu náladu zbojníckej družiny po zajatí vodcu. Tretí, štvrtý a piaty spev Jánošíka je tematicky podobný druhému spevu Mája. Obidvaja básnici zobrazujú väzňa poslednú noc pred popravou. Šiesty a siedmy spev Jánošíka a spev Mája je obraz cesty na popravisko a popravu. Hrdinovia oboch skladieb strávia poslednú noc vo veži, obraz mesiaca, ktorý vrhá svetlo do temnej veže. Obidvaja zaspia, sníva sa im sen o mladosti.
Máj: „To vzpomnění mladistvých let
mladistvé sny vábilo zpět,....“
SJ.: „Tak sníva junák väzeň mladosti krásny sen,...“
Obidvaja precítia lásku k rodnej zemi.
Máj: „Ach v zemi krásnou, zimi milovanou,
v kolébku svou i hrob svuj, matku svou
v vlasť jidinou i v dědictví mu danou,
v šírou tu zemi, zemi jedinou,...“
SJ.: „Kraju môj, bájny kraju i spevu i sily,
kde košelečky tkajú bohatierom víly,
spevcom zlaté rusalky z nadzemských vôd poja,
oj, kde máš v svete páru, ty krásna vlasť moja!“
Deviaty spev (nádej) SJ. a 1.internezzo (smútok) lyrické obrazy prírody.
Pôvod hrdinov je približne rovnaký. Ide o postavy, ktoré ovplyvnila ľudová slovesnosť, poloľudová literatúra 18.storočia. V Máchavej básni sa ľudový pôvod zvlášť nezdôrazňuje. V diele Jána Bottu ide o hrdinu ľudovej slovesnosti. Máchovi išlo o vyslovenie pocitu človeka tej doby. Bottov Jánošík je symbolom myšlienkového obsahu generácie. Vilém prežíva bolesť a strach pri myšlienke na svoj údel. Bojí sa toho čo bude po smrti, myslí si, že ho už nič nečaká. Neverí v posmrtný život. Jánošík je vykreslený ako Vilémov protiklad.

Štúrovci verili vo víťazstvo ducha a vo víťazstvo vlastných snažení.(Hegel) Jánošík vychádza z ľudovej slovesnosti,v ktorej je vnímaný optimisticky a vyrovnaný. V piatom speve Jánošík vystupuje vo veľmi ušľachtilej podobe, nie je už jedným z ľudu, ale svojím nadhľadom, schopnosťou analyzovať situáciu ľudu, stojí ako jeho duchovný vodca – cíti sa zodpovedný za osud ľudu. Predstavuje síce utrpenie ľudského kolektívu, ale sám ľudsky netrpí. Nie je si vedomý nijakej viny. Nechce sa modliť za seba ,keď ho kňaz vyzýva. On sa modlí za slovenský ľud. Vilém je romantický hrdina s ľudským myslením cíti sa vinný za svoje zločiny. Napriek tomu je vnímavý, citlivý človek, vidí všetky krásy prírody, ktorá ho obklopuje, má vrúcne rád svoju vlasť. Básnik obchádza jeho výzor. Z celej skladby sa dozvieme, že bol mladý, mal: „perá, kvítí, klobouk, oko, jenž pod ním svítí!“ Otec ho vyhnal z domu kým bol ešte malé dieťa. Pritúlila ho lúpežnícka družina, kde sa neskôr stáva vodcom- “strašný lesú pán“. Vilém je hrdina a Jánošík je myšlienka. Jánošík vyjadruje myšlienku: „Svet zlý padne na kolená a národ náš vstane hore.“ Príroda zohráva dôležitú úlohu, súlad a kontrast. Ďalším rozdiel je: Vilémova milá je skutočná žena a Jánošíkova víla je symbolom vzkriesenia. Dej Jánošíka je presne určený, odohráva sa v Tatrách. V skladbe Máj nie je zobrazenéu miesto, kde sa vyvíja dej lyricko-epickej poviedky.
K.H. Mácha aj J. Botto využívajú umelecké prostriedky.
Spoločne umelecké prostriedky:
epizeuxa- Máj, Tam žádný-žádný-žádný svit.
SJ., Padá rosa padá.
(opakovanie tých istých slov za sebou)
paralelizmus - Máj, Proč klesla dřív, než jsem ji znal? Proč
otec můj?- Proč svůdce tvůj?
Metafora - SJ., Slnce v zlatej kolíske nad hlavou umiera.
Prirovnanie - Máj, jak milence milenka hledá
personifikácia - Máj, hledá krásna tvař (zosobnenie)
epiteton - SJ., ťažký smútok
Rozdielne umelecké prostriedky:
Máj - kontrast(protiklade je nosným prostriedkom romantizmu),
eufónia(pôsobivé usporiadanie hlások),
oxymoron(spojenie dvoch slov v protikladnom význame),
Smrť Jánošíkova - alegória(skrytý význam)celý 9.spev,
epanastrofa(slovo na konci riadku sa opakuje),
hyperbola (zveličenie).

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk