Keďže bol vo vede praktický ateista, zdá sa, že tieto ústupky slúžia ako taktické predstieranie lojality k cirkvi, ktoré má slúžiť tomu, aby v ďalšej časti knihy o vede mohol presadzovať smelé materialistické myšlienky, vtedy také nebezpečné cirkevnému učeniu a autorite cirkvi.) Keďže na lodi bolo mnoho ťažko chorých ľudí, ktorých život by sa ocitol v nebezpečenstve, ak by im nebolo dovolené pristáť, potom, čo posádka prisahala, že nie sú piráti a za posledných 40 dní nepreliali ľudskú krv, bolo im dovolené vstúpiť na pevninu. Posol ich zaviedol do Domu cudzincov, kde boli pre nich pripravené izby a starostlivosť o chorých. Členovia posádky sa k dobrosrdečnosti Bensalemčanov vyjadrili: „V tejto zemi sa zrejme prejavuje Boh.“ Za túto starostlivosť sa chceli odmeniť i peniazmi, no v tejto krajine ich vždy odmietli s úsmevom, že nemôžu byť platení dvakrát za tú istú prácu. Po troch dňoch, počas ktorých sa chorí neuveriteľne rýchlo uzdravovali, im posol oznámil, že im štát povolil pobyt v Bensaleme na 6 i viac týždňov. V rozhovore s ním sa posádka dozvedá o tom, ako je možné, že vo svete túto ríšu nikto nepozná a ako boli privedení ku kresťanstvu. (s.25-6) Posol im prezradí, že pred 3000 r. bolo moreplavectvo na celom svete vyspelejšie než dnes. Vtedy do Bensalemu prichádzalo mnoho národov a ich vlastné lode sa plavili rôznymi smermi. Hovorí o tom, že v tom období boli národy Veľkej Atlantídy, ktorú dnes nazývajú Amerika, na vrchole moci, no v priebehu
niekoľko sto rokov bola Atlantída úplne zničená zvláštnou potopou či záplavou. Zbytky amerického obyvateľstva, ktoré sa zachránili na horských vrcholoch, zaľudňovali roviny len veľmi pomaly. Boli nevzdelaní a divokí. Pre túto udalosť stratil Bensalem spojenie s touto krajinou. Aj v ostatných častiach sveta moreplavectvo pokleslo (dobové zmeny, vojny), a tak sa prestali stýkať s ostatnými národmi. Okrem tejto skutočnosti k tomu prispel i vládca Bensalemu, kráľ Solamon, ktorý bol presvedčený, že jeho zem si svojím bohatstvom vystačí bez cudzej pomoci, preto zakázal vstup cudzincov do zeme, okrem prípadu, kedy sa ocitnú v núdzi. Zakázal tiež cesty do cudziny, čím umožnil vystríhať sa zlých vecí z cudzích krajín. Solamon zriadil spoločnosť Dom Šalamúnov, ktorý je majákom ríše. Má sa venovať skúmaniu božích diel a tvorov. Kráľ vydal nariadenie, podľa ktorého vyplávajú z tejto zeme každých 12 rokov posádky na rôzne cesty, z ktorých majú prinášať správy o pomeroch v krajinách, kde sa nachádzajú a najmä o vedách, umeniach, remeslách a vynálezoch z celého sveta. Cieľom týchto ciest nie sú drahé kamene, korenie, hodváb, ale to, čo Boh stvoril prvé- Svetlo. Túžia po svetle poznania.
Jedného dňa sú námorníci pozvaní na Rodinnú slávnosť, kde sa dozvedajú o zvykoch a vážnosti postavenia rodiny v Bensaleme. Z rozhovorom so židovským obchodníkom Joabinom sa pýtajú na zákony a zvyky manželstva, pričom zisťujú, že bensalemský ľud je veľmi cudný. V ríši neexistujú verejné domy ani neviestky.