Francis Bacon Nová Atlantída

V útlom nedokončenom dielku Nová Atlantída vylíčil Bacon svoju predstavu o ďalšom pokroku vedeckého bádania, ktoré v jeho dobe činilo prvé kroky k samotnej existencii a rozbíjalo okovy stredovekej scholastiky. (Novoveká veda narúšala učenie cirkevných autorít, ktoré zdôvodňovalo triedne panstvo vládnucej triedy - feudálov.) V čele boja za pokrok vedy stáli vtedy takí hrdinovia ako Galileo Galilei, či Giordano Bruno. V Novej Atlantíde sa dozvedáme o Baconových materialistických názoroch na prírodu a možno v nej nájsť dôkazy i o tom, akú úlohu pripisovala vede vtedajšia buržoázia, ktorá jej poznatky v úsilí o rozvoj priemyslu a obchodu využívala na čo najväčší zisk a vykorisťovanie pracujúcich. Práve v Atlantíde sa Bacon pokúsil zobraziť svoje predstavy o ideálnej vedeckej činnosti. Svojím dielom pomohol zlomiť duchovnú diktatúru cirkvi v oblasti vedy. Diderot o ňom napísal: “Tento neobyčajný génius nemohúci písať dejiny toho, čo ľudia vedeli, napísal dejiny toho, čomu je treba sa naučiť.“
Príbeh je utopickým rozprávaním o neznámej ostrovnej ríši Bensalem, ktorej obyvatelia majú vyspelú vedu, sú schopní poznávať prírodu a pomocou vedy sa snažia stať sa jej pánom. Baconov ideál vedeckého poznania prírody je hlavnou myšlienkou jeho Novej Atlantídy. V rozhovoroch členov zablúdenej lode s úradníkom, kupcom a vedcom popisuje autor históriu neznámej zeme, niektoré zvyky a organizáciu vedy. V prvej časti knihy je vylíčená beznádejná situácia posádky na šírom mori, ktorej počas plavby po Južnom mori smerom do Číny a Japonska došli zásoby. Uprostred vodnej pustatiny, keď sa začali námorníci pripravovať na smrť, obracali sa na Boha a prosili ho, aby ich zachránil. Ďalší deň sa im zazdalo, že zazreli zem, a tak sa plavili tým smerom. A naozaj, zakrátko vplávali do prístavu, pri ktorom ležalo neveľké, výstavné mesto, o ktorom sa dozvedeli, že sa volá Bensalem.
Z mesta za nimi priplávala skupina mužov, ktorí im oznámili, že nik z nich nesmie vstupovať na pevninu a odovzdali im pergamen s pravidlami, na ktorom bola zavesená pečať s obrazom kríža a anjelských krídiel- tento fakt námorníkov upokojil. (Tieto ústupky teológii, vyzdviho-vanie zázrakov a významná úloha náboženstva v živote obyvateľov Bensalemu treba chápať ako znamenie doby, v ktorej autor dielo písal.

Keďže bol vo vede praktický ateista, zdá sa, že tieto ústupky slúžia ako taktické predstieranie lojality k cirkvi, ktoré má slúžiť tomu, aby v ďalšej časti knihy o vede mohol presadzovať smelé materialistické myšlienky, vtedy také nebezpečné cirkevnému učeniu a autorite cirkvi.) Keďže na lodi bolo mnoho ťažko chorých ľudí, ktorých život by sa ocitol v nebezpečenstve, ak by im nebolo dovolené pristáť, potom, čo posádka prisahala, že nie sú piráti a za posledných 40 dní nepreliali ľudskú krv, bolo im dovolené vstúpiť na pevninu. Posol ich zaviedol do Domu cudzincov, kde boli pre nich pripravené izby a starostlivosť o chorých. Členovia posádky sa k dobrosrdečnosti Bensalemčanov vyjadrili: „V tejto zemi sa zrejme prejavuje Boh.“ Za túto starostlivosť sa chceli odmeniť i peniazmi, no v tejto krajine ich vždy odmietli s úsmevom, že nemôžu byť platení dvakrát za tú istú prácu. Po troch dňoch, počas ktorých sa chorí neuveriteľne rýchlo uzdravovali, im posol oznámil, že im štát povolil pobyt v Bensaleme na 6 i viac týždňov. V rozhovore s ním sa posádka dozvedá o tom, ako je možné, že vo svete túto ríšu nikto nepozná a ako boli privedení ku kresťanstvu. (s.25-6) Posol im prezradí, že pred 3000 r. bolo moreplavectvo na celom svete vyspelejšie než dnes. Vtedy do Bensalemu prichádzalo mnoho národov a ich vlastné lode sa plavili rôznymi smermi. Hovorí o tom, že v tom období boli národy Veľkej Atlantídy, ktorú dnes nazývajú Amerika, na vrchole moci, no v priebehu
niekoľko sto rokov bola Atlantída úplne zničená zvláštnou potopou či záplavou. Zbytky amerického obyvateľstva, ktoré sa zachránili na horských vrcholoch, zaľudňovali roviny len veľmi pomaly. Boli nevzdelaní a divokí. Pre túto udalosť stratil Bensalem spojenie s touto krajinou. Aj v ostatných častiach sveta moreplavectvo pokleslo (dobové zmeny, vojny), a tak sa prestali stýkať s ostatnými národmi. Okrem tejto skutočnosti k tomu prispel i vládca Bensalemu, kráľ Solamon, ktorý bol presvedčený, že jeho zem si svojím bohatstvom vystačí bez cudzej pomoci, preto zakázal vstup cudzincov do zeme, okrem prípadu, kedy sa ocitnú v núdzi. Zakázal tiež cesty do cudziny, čím umožnil vystríhať sa zlých vecí z cudzích krajín. Solamon zriadil spoločnosť Dom Šalamúnov, ktorý je majákom ríše. Má sa venovať skúmaniu božích diel a tvorov. Kráľ vydal nariadenie, podľa ktorého vyplávajú z tejto zeme každých 12 rokov posádky na rôzne cesty, z ktorých majú prinášať správy o pomeroch v krajinách, kde sa nachádzajú a najmä o vedách, umeniach, remeslách a vynálezoch z celého sveta. Cieľom týchto ciest nie sú drahé kamene, korenie, hodváb, ale to, čo Boh stvoril prvé- Svetlo. Túžia po svetle poznania.
Jedného dňa sú námorníci pozvaní na Rodinnú slávnosť, kde sa dozvedajú o zvykoch a vážnosti postavenia rodiny v Bensaleme. Z rozhovorom so židovským obchodníkom Joabinom sa pýtajú na zákony a zvyky manželstva, pričom zisťujú, že bensalemský ľud je veľmi cudný. V ríši neexistujú verejné domy ani neviestky.

Joabin sa s pohŕdaním vyjadruje o Európe, kde sú takého veci trpené, kde manželstvo zaniká, pretože muži si môžu ukojiť zvrhlé chúťky prinajmenšom príjemnejším spôsobom a preto sa neženia, alebo sa ženia veľmi neskoro a aj to skôr s obchodným zámerom. Potom si však nevážia deti. Hovorí: „Kto nie je cudný, nemôže si vážiť sám seba, a sebaúcta je vedľa náboženstva hlavnou uzdou všetkých nerestí.“ V Bensaleme sa netrpí mnohoženstvo. S.41-42 Bacon tu vystupuje ako kritik buržoázneho manželstva a ako zástanca náboženskej tolerancie.
Kým sa rozprávali, prišiel ku nim posol, ktorý im oznámil, že by sa s nimi chcel stretnúť Otec Domu Šalamúnovho (člen predsedníctva bensalemskej akadémie vied). S jedným z nich potom pojednáva o rozvoji vedy v ríši Bensalem. Otec hovorí o tom, že cieľom Domu Šalamúnovho je preskúmať príčiny a skryté pohyby vecí a čo najviac rozšíriť hranice ľudského panstva, k čomu používajú: široké a hlboké jaskyne (laboratóriá), z nich niektoré siahajú až päť kilometrov pod zem, iné sa nachádzajú pod vysokými kopcami a horami. V týchto podzemných miestnostiach robia rôzne chemické pokusy (zahusťujú hmoty, vyrábajú umelé nerasty a nové umelé kovy z rôznych látok a zlúčenín, taktiež porcelán), využívajú ich aj na liečbu chorôb a predĺženie života. Vo vybudovanom vrchnom pásme sa nachádzajú veže k slnečnému ožarovaniu, ochladzovaniu a konzervovaniu vecí. Venujú sa aj chovaniu rýb a pestovania vodných vtákov, umele vyvolávajú plodenie rôznych živočíchov, hmyzu a pod., v nádržiach menia slanú vodu na sladkú a naopak. Vybudovali si Komory zdravia, kde upravujú vzduch podľa druhu choroby. Na zvieratách vykonávajú anatomické pokusy a tak sa poučujú o usporiadaní ľudského tela, pričom udržujú pri živote zvieratá zbavené rôznych častí tela a oživujú zdanlivo mŕtve. Dokážu ovplyvňovať rast zvierat, ich plodnosť, meniť im farbu, podobu a povahu. Snažia sa vyrábať nápoje, ktoré sa pri naliatí na chrbát ruky vstrebú až do dlane, pričom majú príjemnú chuť. Chlieb pečú z rôznych druhov obilia, korienkov a orechov, ale aj zo sušeného mäsa a rýb. Dokážu vyrobiť teplo, z bezfarebných telies farebné, vyvolávať zrakové klami. Niektoré ich drahokamy sú nám neznáme. Majú stroje, ktoré dokážu lietať i plaviť sa pod vodou. Tento vedecký výskum je riadený „majákom ríše“, akýmsi vedeckým ústredím štátu. Otec Domu Šalamúnovho mu prezradí, že 12 členovia akadémie cestujú po cudzích krajinách pod menami iných národov a prinášajú knihy, správy a modely vynálezov zo všetkých zemí. Napokon sa všetky práce a ich výsledky posúdia a rozhodne sa, ktoré vynálezy budú zverejnené a ktoré nie.

Po
prezradení pravej idey Domu Šalamúnovho jeho Otec zvolí, aby bola verejne rozhlásená pre
dobro iných národov.
Prečo Bacon pripisuje vede takú veľkú úlohu? Odpoveďou je potreba buržoázie zvýšiť výrobu. Jej záujem o vedu motivovala vidina zisku z jej uplatnenia vo výrobe. Práve rodiace sa manufaktúry dali podnet na rozvoj matematiky a mechaniky.
Pokiaľ ide o spoločenské zriadenie, má ostrov veľa spoločných znakov s vtedajším Anglickom. V Novej Atlantíde sú zachované triedy (bohatí a chudobní, služobníci, kasta úradníkov, čo sa najlepšie odzrkadlí na vznešenosti ich odevu), ako aj stavovské privilégia a monarchia.

Zdroje:

Bacon, F. : Nová Atlantis. Rovnosť, Praha, 1952 -