Hneď nato sa nevedno prečo veľmi silno začervenal ďalší z návštevníkov – blondín v papache.
„Keď je tak, nechajte si na hlave čiapku, ale vás, milostivý pane, prosím, aby ste si zložili to, čo máte na hlave,“ povedal dôrazne Filipp Filippovič.
„Nie som pre vás milostivý pán,“ prudko odvetil blondín a zložil si papachu.
„My sme prišli k vám,“ znova začal ten čierny so šticou.
„Predovšetkým, kto je to my?
„My, nový domový výbor,“ zdržiavajúc zlosť, spustil čierny. „Ja som Švonder, to je Viazemskaja a toto súdruhovia Pestruchin a Zarovkin. A tak teda sme...“
„To vás nasťahovali do bytu Fiodora Pavloviča Sablina?“
„Nás,“ odvetil Švonder.
„Bože, už je amen s kalabuchovovským domom!“ vykríkol v zúfalstve Filipp Filippovič a spľasol rukami.
„Čo vám je do smiechu, profesor?“ rozhorčil sa Švonder.
„Do smiechu?! Som načisto zúfalý,“ zvolal Filipp Filippovič,“ čo bude teraz s parným kúrením?“
„Robíte si posmech, profesor Preobraženskij?“

„Kvôli čomu ste prišli za mnou? Hovorte podľa možnosti rýchlo, čochvíľa idem večerať.“
„Sme domový výbor,“ s nenávisťou povedal Švonder, „prišli sme k vám po spoločnej schôdzi osadenstva nášho domu, kde stála otázka o hustejšom osadení bytov v dome...“
„Kto stál na kom?“ zvolal Filipp Filippovič, „pousilujte sa vysvetľovať otázky zrozumiteľnejšie.“
„Na programe bola otázka o hustejšom osadení bytov.“
„Stačí. Pochopil som. Je vám známe, že uznesenie z 12. augusta tohto roku vyníma môj byt z akéhokoľvek zmenšovania obytnej plochy a sťahovania?“
„Vieme,“ odvetil Švonder, „ ale schôdza, keď si preštudovala vašu otázku, prišla k záveru, že v podstate zaberáte nadmernú plochu. Absolútne nadmernú. Bývate v siedmych izbách sám.“
„Bývam a pracujem v siedmych izbách sám,“ odvetil Filipp Filippovič, „ a chcel by som mať ôsmu. Potrebujem ju na knižnicu.“
Štvorica onemela.
„Osmu! Cha-cha “ ozval sa blondín, už bez papachy. „To je teda dobré.“
„Neslýchané,“ zvolal mládenec, z ktorého sa vykľula žena.
„“Mám čakáreň, všimnite si, je to aj knižnica, ďalej jedáleň, pracovňu – to sú tri, ordinačnú miestnosť – štyri, operačnú miestnosť – päť. Spálňu – to je šesť a izbu pre služobníctvo – sedem. Skrátka, je toho málo...Ale, napokon, to nie je dôležité. Na môj byt sa predpisy o zmenšení obytnej plochy nevzťahujú, a tým pokladám rozhovor za skončený. Môžem ísť večerať?“
„Prepáčte,“ začal štvrtý, podobný veľkému chrobákovi.
„Prepáčte,“ skočil mu do reči Švonder, „prišli sme sa k vám porozprávať práve kvôli jedálni a ordinačnej miestnosti. Schôdza vás prosí, aby ste sa dobrovoľne, v zhode s pracovnou disciplínou vzdali jedálne. Nikto v Moskve nemá jedáleň.
„Ani Isadora Duncanová.“ Vykríkla žena nahlas.
Filippovi Filippovičovi sa niečo stalo, lebo mu tvár začala jemne červenieť.