Autor tu rozpitváva svoje vnútorné pocity a otázky z nasilu ukončeného vzťahu. Tento motív sa vyskytuje aj v ostatných častiach, no nerozbíja epickú celistvosť diela. Celú kapitolu zakončuje emotívnym obrazom: “ Za takej hustej hmly/ sa obesila chorá luna/ jej zlatý kosák viazne v slučke/ z čierneho povrazu hrôzy”, ktorým načrtáva ďalšie uberanie sa poémy .
Časť jadra skladby pod názvom Prvé stretnutie s Féneom sa začína rýchlou retrospektívou vývinu ľudstva “ až po chotár našich čias/ kde lietali muchy striel a kanóny kde napínajú ešte hrivu”. Potom sa znovu vracia k téme stratenej lásky, ktorej venuje tri básne. Fábry nás pozýva až na dno svojej duše kde sa skrýva ťažká nenávisť, depresia a beznádej “ a keď ti sily mdlé ani len plazov už napodobniť nepostačia/ zachrastíš ňadrami ti sestra čiernej zmije” ,na ktorej priblíženie využíva naturalistické opisy “budúcim odovzdám túto zvesť o kráse/ ktorá ma rozniesla jak mravce zdochlinu”. V tejto pochmúrnej atmosfére sa autor stretáva s Féneom “diablom metafory”, ktorý rozlomí “ mreže krutého nepoznania” a ukáže básnikovi budúcnosť v speve o záhube Zeme: “KEĎ BUDE ZEM BEZ TLKOTU SRDCA HNIŤ”. Fabry sa tu prechádza svetom plným apokalyptických obrazov hrôz a skazy. Plynulo prechádza do ďalšieho “diablovho” spevu : “ZANECHAJTE NADEJE”. Kde pomocou silných a originálnych metafor zobrazuje budúcnosť Zeme “ ba vylúpnutému oku ryby/ na ktoré mlátiš chrbtom ruky” a ľudstva “ na cmiteroch budú ležať mŕtvoly/ nasýtené močovkou a spálenou srsťou potkanov”. Autor sa pýta Fénea “čo ho núti navštevovať túto zem” odpoveď už však nedostal iba začul “ z diaľky poučku múdrosti:/ Ak je zrodenie príčinou smrti/ je pravda nad jasnosť slnečná/ že začiatok je bratom konca/ smrť že je sestrou života”
V časti Druhé stretnutie s Féneom básnik opisuje mesto a kritizuje jeho anonymitu. Ostrej kritike sa nevyhla ani vyššia spoločenská vrstva “ kde sa boháči obklopili trusom nádhery”. Keď sa skončí obviňovanie Fabry vychádza z mesta a znovu mu vystupuje zo “ žriedla pamäti” stará láska. Toto je čas na Druhé stretnutie s Féneom, ktoré je napojené na básnikovo posolstvo ľudstvu, odsudzujúce zlo a pretvárku, kde autor naplno rozvíja svoju schopnosť pre originálne miestami až brutálne metafory: “ znamenal ľudskú pretvárku/ falošnú zradu pravdy a iné cnosti našich čias/ kríženie chlipnej matky a tchora/ ktorých semeno množstvo žien/ ktorých semeno množstvo mužov/ prenáša na ústa nevinných detí”.