Andrej Sládkovič Detvan

Postavy:
Martin Hudcovie je mladý šuhaj - pastier, ktorý sa narodil pod Poľanou na dedine menom Detva. I keď žije s matkou a otcom, miluje Poľanu, pozná i jej najtajnejší kútik a so svojou družinou sa tu často zabáva. V diele nenachádzame žiadne jeho zlé vlastnosti, vystupuje tu ako ideál stredoslovenského hôrneho chlapca. Elena je Martinova milá. Vieme o nej len toľko, že miluje Martina. Kráľ Matiáš predstavuje kráľa Mateja Korvína, ktorý vládol v 15.storoči. Andrej Sládkovič ho v diele zidealizoval, čoho dôsledkom je napr. Matiášova dobrosrdečnosť či jeho tajný "výlet" medzi dedinčanov.
V diele sa stretneme aj s ďalšími vedľajšími postavami ako napr. Martinov otec či bača, o ktorých však nič viac nevieme.

Dej:

Všetko sa odohráva pri malej dedinke menom Detva. Jedného krásneho dňa sa skupinka mladých dievčat ( medzi nimi aj Elena) zabáva na lúke. Zrazu však všetky postoja, čosi si zašepcú. Zazreli totižto Martina v bielej košeli s novým opaskom ako beží neďaleko nich. Keď ich zbadal, rozbehol sa smerom k nim ,,a už sa medzi devami točí, valašku, fujaru pustí – a schytí jednu chlap čiernooký, vyzvŕta si ju v obidva boky, až len tak vôkol nich šuští." Potom s rozbehne smerom k hore a zmizne im z dohľadu. Martin sa túla s valaškou v ruke, keď v tom zbadá sokola ako chce zaútočiť na zajaca. Hodí po ňom svoju valašku a zabije ho. Zajac, ktorý je celý vyplašený rýchlo utečie. Martin podíde ku zabitému sokolovi, vezme ho a odíde na pahorok, kde si hrá na fujare. Potom zapíska na svojho verného snehosrstého psa menom Belko a postupne zaspáva. Sníva sa mu, že ho prišli zajať drabanti. Zrazu sa však prebudí na huk, ktorý vydávajú z výšin zbojníckej Poľany členovia jeho družiny. Nuž vstane a poberie sa k nim. Nastal večer. Družina si opeká pri vatre, keď zrazu zbadajú Martina ako ide k nim. Všetci sú veselý, spievajú a popíjajú pálené.
Kým sa však Martin zabával, jeho rodina sa oňho bála, myslela si dokonca, že niekde v lese zomrel: ,,oba v starosti, že synak smelý kdesi so zlým sa spolkom priatelí, alebo žiť dokonáva."
Jeho milá Elena je taktiež nesvoja, pretože k nej neprišiel, ako zvykne každý večer. A tak sa v domnení, že sa mu snáď niečo stalo, vybrala sa ho hľadať do lesa. Tu však narazí na dvoch zbojníkov, ktorí ju prinútia, aby šla s nimi a robila im akúsi gazdinú. Medzitým sa Martin dozvedá, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi.

Martin si totižto nevšimol, že na nohe mal žltú značku, akou kráľ značí svojich vtákov, keď ide na hon či poľovačku. Rozhodne sa, že pôjde za kráľom, ukáže mu ho a všetko vysvetlí. Keď sa už Martin odoberá domov, stretne týchto dvoch zbojníkov ako ťahajú za sebou Elenu. I keď nechcel, napokon jedného z nich zabil a druhý ušiel. Elena je celá šťastná a spolu odchádzajú domov. Nasledujúci deň sa usporadúva Slatinský jarmok, ktorý chce navštíviť aj sám kráľ Matiáš. Martin to však nevie a vydá sa ku Zvolenskému zámku, kde je kráľove sídlo. Samozrejme ho tu nenájde, nuž ide na jarmok, kde ho stretáva. Ukáže mu sokola, porozpráva mu, čo sa stalo minulú noc, že zabil jedného zločinca, ktorý mu obťažoval Elenu. Nato sa pridalo ešte svedectvo jedného starčeka, ktorý doložil, že ten zločinec bol postrach dediny. Kráľ Matiáš bol síce prekvapený, ale napokon odmenil Martina vyšívaným kantárom a výberom jedného koňa z jeho kráľovskej stajne.
Nastáva večer. Na Zvolenskom zámku sa prechádza Matiáš a premýšľa o dedinčanoch a o ich jarmoku. Túži sa na chvíľu stať jedným z nich a preto sa rozhodne, že nasledujúci večer sa v preoblečení vydá do dediny.
Nastal večer ďalšieho dňa a Elena si pred domom hrá na drumbľu. ,, .. a už k Elenke samej dochádza, zhovor dôverný s devou zavádza v bielom kepeni neznámy." Zhovárajú sa o Martinovi, a neznámy jej chce dať prsteň. Elena ho však nechce, avšak napokon sa dohodnú, že keď mu ona zahrá dve pesničky na drumble, on ju odmení prsteňom. Tak sa i stalo, keď vtom prichádza Martin a vyháňa ho. Ostali sami a Elena vysvetľuje, čo sa stalo. ,,Ten je bohatý lebo, Martinko, keď ma tu chválil, vietor mu biely kepeň odhalil a tam akýsi blesk zlatý." Taktiež si všimla žiarivú hviezdu na jeho hrudi. Ďalej sa už týmto neznámim nezapodievali a venovali sa sebe. Martin bol však veľmi smutný, pretože začalo sa verbovanie do vojska a on chcel samozrejme ostať so svojou vernou Elenou a Poľanou. Elena mu síce radí, aby utiekol, ale Martin reaguje takto: ,, Skrývať sa nejdem, to hodný Detvan nikdy nespraví."
Nasledujúci deň vojaci verbujú do vojska. Martina však nikde nevedia nájsť a tak sa vyberú do jeho domu, kde ho napokon nájdu a na svojom kráľovskom vrancovi s nimi odchádza. Napokon prichádzajú ku kráľovi. Martin sa pridáva ku Čiernemu pluku alebo iba pod 2 podmienkami – môže si nechať valašku, fujaru, svoje šaty, vrkoče a Elenu, pretože ,,bez nej, bez krásnej, vám je ver' darmo priahať v krvavé rozbrojov jarmo dušu moju rozdelenú."
Kráľ na tieto podmienky pristúpi a tak sa končí dielo Detvan.