Svoj dom a pole na ktorom môže pracovať, dostal od kapetana Luku. Celé to začína jednou fierou, slávnosťou. Každý rok sa totižto v meste, ktoré je asi polhodinku cesty od domu Mateho, usporadúva slávnosť. Každé mesto takúto slávnosť usporadúva a navzájom súperia, ktorá z nich bude vydarenejšia, na ktorej sa zúčastní viacej ľudí a pod. Samozrejme, dve Mateho dcéry sa jej chcú tiež zúčastniť, a tak prišli dostavníkom zo svojej služby, ktorú majú v akomsi meste veľa morských míľ od Braču, aby sa mohli zabávať a tancovať spolu s mestom. Ako slúžky ďaleko od domova sa však zmenili. Aspoň Katica. Na slávnosti sa jej však veľmi nepozdáva zábava prostého ľudu v Bobicovom dome. Predýchaný vzduch, dusno, teplo, hluk. Katica sa tu však stretla s Paškom, ktorého kedysi tajne ľúbila, avšak teraz sa jej zdal akýsi iný, dedinský, primitívny. A tak radšej obe sestry odišli. Náhodou sa ocitli v dome šory Dory, keď ich očarený Niko Dubčić zbadal a priviedol dovnútra. Vtedy sa Katica s Nikom prvýkrát stretla a zaľúbili sa do seba. Ani jeden to však nedal najavo, hanbili sa. Večer skončil tým, že sa Mate dozvedel o svojej dcére a tak ju zaraz poslal domov. Katici aj Nikovi sa však od toho večera začal meniť život.
Nasledujúci deň sa Katica vybrala za svojou sesternicou Anticou. Cestou stretla Nika, ktorý tam bol "náhodou" a dohodli sa na stretnutí, pretože Niko jej musel niečo dôležité povedať.
Katica onedlho odišla od svojej sesternice a cestou stretla Nika, ako sa dohodli. Po pár vetách, "ktoré boli o ničom a predsa o všetkom"(Plzák), jej Niko povedal: ,,A ja volím, že sme sa tu sňali, kde sme sami, kde nás nikto nevidí, nečuje, iba Boh, pod týmto modrým nebom. Ja ťa ľúbim!" Katica spočiatku neverila, veď Niko zbalil už veľa dievčat, ale potom si uvedomila, že to Niko myslí naozaj vážne. Bol tu však problém: Niko – šor a Katica – slúžka. Niko ju preto požiadal, aby sa vzdala svojho povolania, aby s ňou mohol hrdo žiť. Ona pristala. Potom sa rozišli každý do svojho domu.
Nasledujúceho dňa Katica a Matija odchádzali do ďalekého mesta do služby, veď tu boli len na niekoľkodňových prázdninách. Keď už boli na parníku, Katica bola celá nešťastná, že sa s ňou Niko neprišiel rozlúčiť, avšak vtom zbadala, že je na palube s ňou, pretože musel ísť tiež do mesta niečo vybaviť. A tak spolu odplávali, obaja veľmi šťastní. (pozn. Niko prišiel k parníku na jeho koníkovi menom Rumenko, ktorý bude s ním ešte veľakrát)
O tri dni sa Niko vrátil. Bol večer, keď prišiel domov. Neostávalo mu nič iné, ako povedať mame, šore Anzule, o Katici.