A tak sa i pri večeri stalo, Niko sa vyznal matke so svojimi citmi ku Katici. Anzula to zobrala rozumne, vedela, že brániť mu nemá zmysel, a tak mu len poradila, aby bol naozaj rozumný a rozmyslel si všetko. ,,Ale tu treba vziať do ohľadu i to, že sú rodičia statoční, všeobecne ctení: maj teda na nich ohľad a na to, že jej otec bol verným sluhom tvojho otca." Svadba mala byť o rok, čo je dostatočná doba na to, aby Niko zistil, či ju skutočne tak veľmi ľúbi.
Nasledujúce ráno sa vybrala gospodarica Anzula do svojich polí. Zobrala so sebou svojho sluhu Jureho, aby ju viedol kam chcela ísť. Šora Anzula mala ťažkú noc, ráno sa zobudila s bôľom na srdci, bola rozhodnutá, že nebude brániť láske Nika a Katice a odíde z domu .Preto si poslednýkrát chcela pozrieť svoje polia. Avšak stalo sa niečo nečakané. Neobyčajne priateľské rozhovory s Jurem, krásna príroda, krásne polia, krásne vinice, težaci pracujúci na jej poliach, všetko sa jej zdalo také krásne, že sa napokon rozhodla, že neodíde, ostane spolu s nimi. Bolo jej však ľúto Dorice Zorkovićovej, ktorú vybrala pre Nika, a dala ju do ústavu, aby z nej vyrástlo krásne, inteligentné a slušné dievča. Ale rozhodla sa, ako sa rozhodla.
Na obed si dali prestávku vo výlete, najedli sa, a vydali sa smerom k Matemu. Keď ta došli, Anzula poslala Jureho domov. Potom nasledoval dlhý rozhovor, v ktorom Anzula presviedčala Mateho, aby sa pridal k jej plánu, aby nechali Nika a Katicu samých na seba, nezasahovali do ich vzťahu. Mate bol z toho však nešťastný: ,,Moje dieťa, krásne, vydarené – potecha staroby! A aký ju čaká koniec? Ja ju viedol k cnosti, a ona – hľa, do bahna sa rúti, do záhuby! Ako neplakať nad ňou, ako nezúriť nad prevrátenou, bezbožnou výchovou?" Mate bol totižto težak celým svojím srdcom, celou svojou dušou. Mal svoju hrdosť. Ak by sa z jeho dcéry mala stať statkárka, nezniesol by to. Bohatstvo robí s ľuďmi zlé divy. Taký bol Mateho postoj, ktorý však dokázala šora Anzula zmeniť a napokon Mate súhlasil s Anzulinim plánom.
A tak sa šora vrátila domov a po večeri oznámila Nikovi, na čom sa spolu s Matem dohodli. Môže s ňou chodiť, nebudú im v tom brániť, ale verejne, bez tajností. Niko bol šťastím bez seba.
O niekoľko dní sa Katica vrátila z ďalekého mesta, hneď ju privítal jej milý Niko. Vybrali sa spolu do jej domu. Tam ich všetci s radosťou prijali, i keď Ivan, Mateho syn, spolu s Matem mali obavy, viacej by k nej pristal Paško Bobica. Nuž ale veci sa majú tak ako sa majú a Nikovi sa v tomto dome veľmi páči. Cíti sa tu ako doma.