,,Jeho pohľad nenie už pohľad kamaráta, ani ten pohľad, ktorým hľadieval na ňu pri posteli otcovej. V ňom je vyjadrený obdiv a spolu mimovoľný hold, ktorý kladie k nohám bytnosti, okúzľujúcej naše oči. Ona musí pred ním klopiť oči, červenať sa, nemohúc vydržať v sebe žiaru, ktorá mu svieti z očí."
Paško medzitým odišiel do služby.
Prešlo niekoľko dní. Zandome prišiel k Nikovi domov a spolu so šorou Anzulou sa spolu rozprávali o Zandomeho žene. Nemal totiž vydarené manželstvo a všetko to boli narážky na Nika, aby si nevzal Katicu. Potom sa títo dvaja priatelia vybrali za Ilijom. Dlhé hodiny sa rozprávali o politike a o názoroch na spoločnosť a jej budúcnosť. Občas tam pribehla aj Dorica a keď sa na ňu Zandome žiadostivo pozrel, Niko sa rozhneval. To bol pre Zandomeho znak a keď spolu odišli, povedal mu, že by sa už mal konečne medzi Katicou a Doricou rozhodnúť, keď to rozhodnutie má už na dlani. Keď Niko prišiel večer domov, bol akýsi otupný. Anzula to videla, cítila v sebe trpkosť a tak poslala svoju slúžku Mande po Doricu. Keď ta Mande prišla, žiaľ, všetko o Nikovi a Katici jej vyrozprávala, čo samozrejme nemala. Dorica sa rozplakala. Keď prišla za šorou Anzulou, tej bolo všetko jasné. Začala ju utešovať.
Nasledujúci deň sa poriadal v dome Dubčićovskom obed, ktorý pripravovala sama Dorica, aby dala ostatným vedieť, že v ústave sa naučila dobre variť. Boli tam Zorkovićovci, šora Anzula, Niko, Dorica. Všetko bolo v plnom prúde, obed sa naozaj vydaril. Keď už všetci dojedli, a začali sa rozprávať, bolo veselo. Vtom však prišla Katica. Naozaj trápna chvíľa. Niko sa na ňu ani len nepozrel. Dorica jej uvoľnila miesto, nevediac, že sa volá Katica, a ponúkli ju kúskom jedla. Ako-tak to zjedla. Dorica sa k nej od začiatku správala milo a zdvorilo a tak sa jej ju teraz uľútostilo, a odviedla ju na terasu, aby sa necítila trápne. Na terase však Dorici všetko došlo, a Katica sa na ňu poriadne nahnevala. Stáli na tej istej terase, kde pred pár dňami stál Niko s Katicou a Anzulou a vravel im, že je v tej chvíli najšťastnejší človek na svete. Katica nazlostená odišla. Vzápätí odišli i Zorkovićovci, už vedeli, že zábava nebude pokračovať. V tejto pasáži sa už jasne ukázalo, čo Niko ku komu cíti. Katica je odstrčená.
Niko sa cíti strašne. Vinný v plnom rozsahu. Prišiel k nemu Zandome a dôverne sa porozprávali, snažil sa ho povzbudiť a vravel mu, že to bol vzťah na hrane, nemohol vydržať.. Katica sa taktiež cíti ako posledná bytosť na tejto zemi, nikto o ňu nemá záujem.