Paľovi: ,,Počkaj, veď ty zvieš, keď v jednom oblečení za mesiac budeš chodiť, keď ťa nebude mať kto oprať, zvieš, že ti chybí žena!"
Paľo sa potom vybral ovce pásť na štyri týždne. Zatiaľ čo bol preč, Iľa vstúpila do služby. Keď sa Paľo vrátil, síce to zaregistroval, ale bolo vidieť, že mu to bolo jedno. Ani nereagoval, ani pohľad na ňu nedal, keď prechádzal okolo, len si tak šiel v špinavej a mastnej košeli s ovcami okolo školy, kde Iľa slúžila.
Prišiel domov, zistil, že nemá čisté oblečenie, ale aj to mu bolo jedno. Anča naňho nakričala, či sa nehanbí, Iľa by nemala slúžiť, celá dedina sa im vysmieva. Všetko bolo jedno. Nastal večera, Anča presviedča Paľa, nech za ňou už konečne ide. Avšak on nič, len si sedí. Poprosila Miška, najmladšieho z bratov, ktorý je jediný ešte mládenec, no túži po Kate-, aby jej doniesol vodu. On jej ju podá so slovami: ,,Bodaj si sa zadusila ňou!" V Anči to prasklo, rozplakala sa, pretože Miško, jediný, ktorý ju mal rád, sa teraz takto obrátil. Bola zúfalá. Mišo odišiel, ona sa však plazila za ním, keď o ňu náhodou zakopol prichádzajúci Jano. Aj s ním sa pohádala, i keď on nemal zlé úmysly. Keď Miško vošiel do kuchyne, povedal, keď sa dopočuj o Iľe, že videl Ďura Úvodu, ako sa okolo nej obšmieta. Vtom Paľo vstal a šiel za ňou. Jano potom šiel ešte raz za Ančou, že jej vynadá, avšak keď ju uvidel, že plače, začal ju ľutovať a porozprával sa s ňou.
Iľa medzitým už čakala Paľa, vedela, že v najbližších dňoch príde. Paľo prišiel, prikázal jej, aby sa vrátila, no ona nič, tvrdohlavo a herecky trvala na tom, že ostane slúžiť až do konca roka. Veď dala sľub. Paľo to po niekoľkých pokusoch vzdal a odišiel. Šiel za farárom, niečo ohľadom nej vybaviť. Paľo vybavil a síce, že prišla Iľi obálka, aby sa dostavila na notársky úrad do vedľajšej dediny. Tak sa tam vybrala a bolo jej oznámené, že si musí vybrať medzi službou a dedinskou babou. Slúžila totižto dve služby naraz, čo sa nesmelo a tak si Iľa samozrejme vybrala tú babu.
Iľa teda opustila školu, šla do Jablonckov, kde o týždeň za ňou prišiel i Paľo, spolu si potom postavili pekný dom, po ktorom tak veľmi túžili a boli šťastní. A šťastní bola i ostatná rodina, pretože ich nikto vo svojom dome nekomandoval a vládol tam pokoj a mier. Jedine Anča bola stále nešťastná: ,,Bodaj som nebola nikdy prišla na svet, bodaj nie!".