Postavy:
Hlavná postava diela a súčasne rozprávač príbehu je Paul Bäumer. Je to mladý 19-ročný, ktorý mal to nešťastie, že jeho mladosť zastihla vojna. Medzi jeho najlepších priateľov na fronte patria:
Albert Kropp, ktorému to z nich najlepšie myslí, a preto je iba slobodníkom;
Müller, ktorý stále so sebou vláči učebnice a sníva o vojnovej maturite a v bubnovej paľbe sa bifľuje fyzikálne poučky;
Leer, s dlhou bradou, čo stále sníva o dievčatách z dôstojníckych bordelov;
Tjaden, chudý zámočník, najväčší žráč v kompánií;
Haie Westhus, kopáč rašeliny;
Detering, sedliak, čo myslí iba na svoje hospodárstvo a ženu;
a napokon Stanislaus Katczinksy, prezývaný Kat, hlava ich skupiny, najväčší mazák, ktorý vie vždy všetko zohnať.

Dej:
Začala sa vojna a mladých ľudí verbujú. A jednej nemeckej dedinke, žila skupinka sedemnásť až osemnásťročných chalanov, ktorí museli ísť tiež. Všetci chodili do tej istej školy, kde ich učil istý profesor Kantorek, ktorý si z nich robil srandu a každému dával najavo, že on je autorita.
Do triedy s nimi chodil aj Josef Behm, tučný príjemný chlapec. Nechcel narukovať, ale Kanorek ho donútil. Bohužial Josef padol po niekoľkých mesiacoch ako prvý z nich.
"Katczinky tvrdí, že vzdelanie oblbuje. A čo kat tvrdí, to má vždy premyslené." V škole ich totižto neučili ako prežiť, učili ich len samé nepodstatné veci.
A tak sa jedného dňa všetci ocitajú deväť kilometrov za frontom. Majú za sebou tvrdý nováčikovský výcvik. Na starosti ich vtedy mal desiatnik Himmelstoss – asi najväčšie psisko na kasárenskom dvore. Paul spomína na vtedajšie ťažké časy. Veľmi radi si z neho uťahovali a preto ich Himmelstoss aj poriadne preháňal. Nemali ho veľmi v láske. Raz naňho omylom vyliali kýbeľ ľudských výkalov, z čoho mali samozrejme problémy, ale stálo im to zato. Sám Himelstoss nikdy predtým nebol na fronte. Keď už chalani odchádzali od neho na front, uštedrili mu poriadnu bitku. Nikto sa nikdy nedozvedel, že to spáchali oni.
Jednu z prvých zarážajúcich vecí, ktorú nám Remarque podáva, je prirodzená a samozrejmá smrť. Smrť na fronte je bežná, nikto sa nad ňou nepozastavuje tak, ako v mierových oblastiach. Vidíme ich priateľa Kemmericha, ako leží na smrteľnej posteli, pretože mu amputovali nohu. Nuž a Müllera netrápi nič iné, len aby si mohol zobrať jeho šikovné a vhodné čižmy, ktoré mu sadnú ako uliate.