Stretli sa na schodoch, ona zostupovala, on stúpal smerom k nej. Usmiali sa na seba, ale zrazu bolo po všetkom pretože zmizla za rohom. Asi o týždeň nato, sa opäť stretli v parku. Usmiali sa a začali sa rozprávať ako starí známi. Výborne, dvaja zaľúbenci sa konečne našli.
Od tejto chvíle sa už stretávali pravidelne. Peter sa dozvedel, že sa volá Lucia, zarába si predávaním svojich obrazov, niečo sa dozvedel i o jej rodine. Počasie im prialo, nemali problém. Keď nastali husté februárové a marcové hmly, vyhovovalo im to ešte viacej, nakoľko ich niekto nemohol vidieť spolu. Raz sa dohodli, že sa stretnú u nej doma, aby ona nakreslila jeho portrét. Bolo to spočiatku a na záver trošku trápne stretnutie, nakoľko boli sami v dome (otec mŕtvy, matka pracovala v muničnej továrni) a nikto nevedel čo bude resp. každý ľutoval, že je už koniec. Napokon sa však nič vážne nestalo, i keď Lucia svoj obraz nedokončila.
Peter mal však problém. O pol roka musel i on narukovať do armády a tak si každé svoje stretnutie s Luciou poriadne vychutnali a keď neboli spolu, neustále museli na seba myslieť. Rozprávali sa o nádhernej spoločnej budúcnosti, i keď obidvaja tomu neverili. Aspoň vojnu si nevšímali v tomto období. Boli ako bublina vo víre vody, izolovaná a uchránená od všetkého, čo sa deje naokolo. Riadili sa vlastnými pravidlami, odsudzovali ostatných. Žili jeden pre druhého.
Peter chcel byť ako jeho brat, avšak teraz sa toho bál. I keď vždy sa chcel s ním rozprávať o vojne, odkedy bol s Luciou, akoby prestal mať záujem. Avšak Filip ho raz uvidel s ňou v meste a tak si aspoň trošku potešil srdce a odôvodnil si správanie jeho brata, keď sa ho zrazu na jeho zážitky prestal pýtať.



Peter sa jej raz spýtal: ,,Lucia, však ma nenecháš odísť z tohto života prv než...?" ,,Ó bože!" riekla Lucia, stískajúc mu ruku, ,,pomyslenie na to by bolo horšie ako smrť." ,,Kedy budem Tvojím?" spýtal sa Peter. ,,Drahý môj," odvetila Lucia, ,,čoskoro, nesúr. Netúžiš po tom väčšmi ako ja...! Zostaňme ešte nejaký čas takto.. Je to také krásne...! Ešte tento mesiac, až do konca...!"
A tak musel Peter čakať až do konca marca – Do Veľkej noci. Potom sa stretávali často, už sa ani neskrývali. Raz mali romantické rande v lese. Lucia však bola trochu mimo, pretože sa dozvedela, že jej matka čaká so svojím milencom dieťa – hanbila sa.
O niekoľko dní sa rozhodli, keď sa blížila Veľká noc, že si uctia smrť Ježiša Krista (i keď boli obaja neveriaci, predsa verili). A tak na Veľký Piatok šli na Kostola sv.Gerváza.