Ken Kesey Bol som dlho preč

Nie každý má presnú a vôbec nejakú predstavu o tom, ako to v takom „blázinci“ chodí. Aj to bol jeden z mojich dôvodov, prečo som siahla po tejto knižke. Druhým dôvodom bolo to, že za jej filmovú verziu s názvom Prelet nad kukučím hniezdom dostal režisér Miloš Forman Oskara. Knižka bola prvý krát vydaná v roku 1962 a poskytuje nám pohľad do útrob blázinca, ktorý je pod vedením autoritatívnej vrchnej sestry, ktorá je hrozivou predľženou rukou kombinátu, v ktorom, podľa rozprávača príbehu Indiána Bromdena, žijeme. Kombinát kontroluje všetko a všetkých, riadi všetky činnosti. Nikto sa zatiaľ nevzoprel tomuto kombinátu a Bromden pochybuje, že keby to aj niekto skúsil, bol by úspešný. Tento indiánsky náčelník je už na oddelení veľmi dlho a tak vie popísať mnoho príhod z oddelenia. Počas jeho rozprávania sa však dozvedáme aj pár zaujímavých postrehov z jeho života, ktoré nám pomôžu nahliadnuť do príčin, prečo sa tento Indián dostal až do blázinca. Poskytuje nám aj zákulisné informácie, ktoré sa dozvedel a ktorým bol svedkom vďaka tomu, že predstieral svoju hluchonemosť. Ako to už v každom spoločenstve chodí, aj v tejto veľmi špecifickej skupine ľudí je jeden “narušiteľ“. Jeho meno je McMurphy a už od prvého momentu svojho príchodu robí problémy hlavnej sestre, ktorá na takéto spôsoby dovtedy nebola zvykutá. Na začiatku knihy opisuje náčelník podrobne hmlu, ktorá sa často valí oddelením. Táto hmla ma dosť zmiatla, nevedela som pochopiť, čo ňou myslel (až neskôr som si ju spojila s mottom Ligy za duševné zdravie: Vystúpte z hmlyJ). Je to duševná hmla, ktorá zabraňuje Bromdenovi jasne uvažovať a ktorá ho oddeľuje od skutočného sveta. Jej príčinou sú pravdepodobne utišovacie lieky, ktoré pacienti užívajú. Náčelník do nej často vstupuje a vystupuje z nej, niekto ho z nej vyťahuje, občas sa v nej aj schováva.
Náčelník tiež opisuje „Veľkú sestru“, ktorá ovláda čas, ľudí a aj veci na celom oddelení. Prelínajú sa tu jeho minulé zážitky so súčasnými, opisuje fungovanie kombinátu, spomína na svoje začiatky v blázinci a rozpráva o príchode McMurphyho na oddelenie. Skutočne sa zdá, že Indián Bromben je blázon a jeho halucinácie bývajú často veľmi presvedčivé. Sám seba sa pýta: „Prečo to človek vidí, keď to neexistuje?“
V druhej časti príbehu sa náčelník spriatelí s McMurphym, ktorý mu sľúbi, že mu pomôže narásť do pôvodnej (psychickej i fyzickej) veľkosti. Príbeh sa tu rozbieha, už nie je natoľko pomätený a dá sa mu aj normálne rozumieť.

McMurphy vyrába rôzne podrazy a vtípky na Veľkú sestru, ostatní liečiaci sa mu pritom ochotne pomáhajú. Bojujú proti silnému kombinátu, ale Bromden sa obáva, že tieto drobné víťazstvá ho predsa len nemôžu poraziť. McMurphy zisťuje, že niektorí chlapi sú v blázinci z vlastného rozhodnutia a nemôže pochopiť, ako sa niekto môže dať dobrovoľne zatvoriť na psychiatriu.
V tretej časti Bromden popisuje svoje detstvo, svoje pocity, keď sa cítil byť prehliadaným od belochov a ponižovaný ľuďmi z ošetrovne a uvedomil si, že preto sa začal robiť hluchonemým. V tejto časti idú pacienti z ošetrovne na rybačku zorganizovanú McMurphym a morský vzduch ich naplní radosťou zo života, ktorú už tak dlho nepocítili. Potrebovali ju rovnako ako smiech, ktorý McMurphy vniesol na oddelenie svojim príchodom. Záverečná časť je najdramatickejšia. Naša skupinka bláznov si v noci zorganizuje večierok, na ktorom sa všetci poriadne opijú. Veľká sestra im na to pochopiteľne príde a jeden pacient spácha samovraždu. McMurphymu povolia nervy a vrhne sa na Veľkú sestru a Bromden mu pritom pomáha, na základe čoho ich presunú na vyššie oddelenie pre ťažšie prípady. Sú podrobení liečbe elektrošokmi. Po čase sa Bromden vracia na pôvodné oddelenie a napokon sa vracia aj McMurphy. Jeho optimizmus a sila, ktorými prekypoval a s ktorými statočne odolával elektrošokom sa vytratili. Zo silného muža ostala len troska, ktorá sa vôbec nepodobá svojmu pôvodnému majiteľovi a ktorá dokáže už len nepohnute sedieť na invalidnom vozíku. Pacienti zisťujú, že bol podrobený lobotómii. Bromden si uvedomí, že to už nie je McMurphy a rozhodne sa konať...

Po prečítaní tejto knihy som mala mierne zmätený pocit, ktorý hraničll so smútkom, ale aj s úľavou. Pre hlavného hrdinu sa dej skončil tragicky. Paradoxne však jeho smrť pomohla ostatným pacientom na oddelení, ktorí si po jeho vzbure uvedomili, že ešte majú šancu na normálny život. Taktiež náčelník Bromden opúšťa brány blázinca; rozhodne sa navždy vysúpiť z hmly. Každopádne po prečítaní knihy som usúdila, že slovenský názov knihy „Bol som dlho preč“ je vhodnejší než anglický názov, v preklade „Prelet nad kukučím hniezdom“.