Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ivan Krasko Nox et solitudo (Noc a samota)
Dátum pridania: | 03.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | speko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 556 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 9m 40s |
Pomalé čítanie: | 14m 30s |
Motívy
Topole - opisuje topole a prirovnáva ich ku slovenskému ľudu
Vesper dominicae - matka preňho predstavuje kladné mravné hodnoty - trpezlivosť, starostlivosť, dobrotu, lásku.
Už je pozde – opisuje svoju nešťastnú lásku
2.1.2. Ideový rozbor
V mnohých básniach opisuje rozličné prírodné javy (Zmráka sa, Topole, Chladný dáždik, Hľa, luna bledá...), spomína na svoju matku (Vesper dominicae – Nedeľný večer) a tiež vyjadruje svoje osobné a ľúbostné pocity a zážitky (Už je pozde, Balada o jednej milej, Romaneto, Aminke, Stará romanca). V básni Jehovah (boh pomsty) odhaľuje národný a sociálny útlak, privoláva pomstu na vlastný národ pre jeho pasivitu. 2.1.3. Druh lyriky podľa prístupu autora
- náladová (Už je pozde, Vesper dominicae), opisná (Topole)
2.1.4. Druh lyriky podľa spôsobu stvárnenia
- osobná (Už je pozde, Vesper dominicae), prírodná (Topole)
2.2. Kompozičný plán
2.2.1. Kompozičný princíp
Topole - gradácia
Vesper dominicae - konfrontácia
Už je pozde - konfrontácia
2.2.2. Horizontálne členenie textu
Topole - štyri päťveršové strofy
Vesper dominicae - 51 veršov
Už je pozde - KANCÓNA - štyri štvorveršové strofy + jeden verš na konci
2.2.3. Veršová výstavba
Topole – nepravidelný rým
Vesper dominicae – nepravidelný rým
Už je pozde – a b c b – prerývaný rým
2.3. Jazykový plán
2.3.1. Trópy
Topole – metafory: „Okolo nich šíre pole – –
Čnejú k nebu veľké, čierne
– zrovna jako čiesi bôle –
topole.“
„Duch jak čísi špatnej vôle
hrdo stoja ošarpané,
v mraze, vetre nahé, holé
topole.“
- opakovanie slov na začiatku veršov: „Hej, topole, tie topole...“
Vesper dominicae - historizmus: tranoscius
- epitetony: v čierňavých horách, starodávne domy, domy vážneho vzhľadu ...
- metafory: kostnatou rukou podopiera čelo vráskami zryté; a pokoj sadne pomaly, tíško na sivú hlavu matičky mojej;
- personifikácie: dedinka sa túli k zemi, domy čušia, tiene sedia, list sa díva, kniha utíši;
Už je pozde - epiteton: bledý mesiac, siným poľom, riedke mráčky
- poetizmus: kdes’
- personifikácia: nemý mesiac, mráčky tiahnú, tiene blúdia, pokoj čuší, ozveny vyhynú, Mesiac padá;
- prirovnanie: obličaj sťa mŕtvoly
2.3.2.
Zdroje: Krasko, I.: Nox et solitudo, Verše. Bratislava, Tatran 1985, Žilka, T. – Obert, V. – Ivanová, M.: Teória literatúry. Bratislava, Litera 1997, Findra, J. – Gombala, E. – Plintovič, I.: Slovník literárnovedných termínov.Bratislava, SPN 1979
Podobné referáty
Ivan Krasko Nox et solitudo (Noc a samota) | SOŠ | 2.9502 | 630 slov |