referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tibor
Nedeľa, 10. novembra 2024
Ivan Krasko Nox et solitudo (Noc a samota)
Dátum pridania: 03.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: speko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 556
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 5.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 9m 40s
Pomalé čítanie: 14m 30s
 
1. Životopis Autora

Občianskym menom Ján Botto. Narodil sa v 12.7.1876 v gemerskej dedine Lukovištia, kde navštevoval ľudovú školu. V roku 1887 pokračoval v päťročnom štúdiu na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote. Po dokončení gymnaziálneho štúdia, v roku 1893, rok študoval na nemeckom gymnáziu v Sibiu (Rumunsko). V tomto roku napísal báseň Pieseň nášho ľudu ,ktorá bola jeho debutom a pokladá sa za jeho najstaršiu báseň. V roku 1894 vychodil dve triedy gymnázia v rumunskom Brašove, kde aj maturoval(1896). Zoznámil sa aj so súvekou rumunskou poéziou a napísal viacero básní.
V roku 1896 poslal pod pseudonymom Janko Cigáň do Slovenských pohľadov štyri básne (Mamka sladká, mamka.. ; Sami sme v hore ; Tajné moje piesne ; Pieseň nášho ľudu). Napísal aj báseň Hviezdoslavovi, ktorá vyšla Dennici v roku 1906. Neskôr venoval Hviezdoslavovi aj báseň Kritikovi(1899), ktorá vyšla až vo Veršoch. V roku 1897 bol jednoročným dobrovoľníkom v Tridente v Tirolsku a vo Viedni. Po maturite sa zdržiaval doma a pomáhal príbuzným so stavbou továrne. K tomuto obdobiu sa pravdepodobne viaže báseň Vo fabrike, uverejnená až v roku 1960 v časopise Slovenská literatúra. V rokoch 1897 – 1899 prekladá verše z básnickej tvorby M. Eminesca. V roku 1899 poslal ďalšie dve básne do Slovenských pohľadov (Deň spásy ; Za búrnej, čiernej noci...).
V roku 1900 začal študovať chemické inžinierstvo na technike v Prahe, kde sa zapojil do spolku Detvan. Počas štúdia prenikol k prameňom domácej tvorby (Hollý, Botto, Sládkovič, Hviezdoslav, Vajanský aj Jesenský), vytvára si úzky vzťah k českým spisovateľom (Březina, Hlaváček, Sova, S. Čech, Bezruč, Toman) a začal čítať svetových autorov ako napríklad Puškina, Gogoľa, Tolstého, Turgeneva, Poa, Byrona a i. V roku 1905 poslal do Dennice cyklus básní Lístok (prvú báseň napísal v 1896 a poslednú báseň Stará romanca v roku 1905). Záverečnou skúškou dokončil vysokú školu.
Od roku 1905 do roku 1912 pracoval ako chemický inžinier v cukrovare v Klobukoch v severných Čechách. V roku 1906 uverejnil v Slov. pohľadoch básne List slečne Ľ. G., Poznanie a báseň Jehovah v Letopise Živeny 1906. V roku 1908 vyšla v Dennici č.2 práca Sentimentálna príhoda s podtitulom Z poznámok mladého človeka. V Diele (1954) jej dal názov Svadba. Priraďuje sa k próze Naši analytickým charakterom v citovej oblasti a rozvíja jej subjektívnu motivickú líniu. V tom istom roku vyšla v Dennici č.3-4 Sentimentálna príloha II; v Diele ju Krasko nazval Almužna.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: Krasko, I.: Nox et solitudo, Verše. Bratislava, Tatran 1985, Žilka, T. – Obert, V. – Ivanová, M.: Teória literatúry. Bratislava, Litera 1997, Findra, J. – Gombala, E. – Plintovič, I.: Slovník literárnovedných termínov.Bratislava, SPN 1979
Podobné referáty
Ivan Krasko Nox et solitudo (Noc a samota) SOŠ 2.9502 630 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.