Postavy:
ANTIGONA dcéra Tébskeho kráľa Oidipa
ISMÉNA jej mladšia sestra
KREÓN tébsky kráľ
EURYDIKA jeho manželka
HAIMÓN ich syn
ETEOKLES syn kráľa Oidipa, ktorého chceli dôstojne pochovať
POLYNEIKES syn kráľa Oidipa, ktorého nechceli dôstojne pochovať
TEIRESIAS veštec
STRÁŽCA
PRVÝ POSOL
DRUHÝ POSOL
NÁČELNÍK ZBORU
ZBOR tébskych starcov

Tragédia Antigona nadväzuje bezprostredne na udalosti po Oidipovej smrti. Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes sa dostali do sporu o vládu nad Tébami. Vyhnaný Polyneikes našiel útočište v Arge, odkiaľ pritiahol s vojskom proti Tébam. Eteokles chcel Téby ubrániť, ale v boji obaja brania zahynuli. Nový vládca Téb, Oidipov švagor Kreón dal pochovať Eteokla, ale pod trestom smrti zakázal pochovať Polyneika.
Antigona sa aj napriek hrozbám kráľa rozhodne pochovať svojho brata. Usudzuje, že je dôležitejšie vážiť si odveké náboženské zvyky, ako ľudské príkazy. Ale Antigonu prichytia pri čine a Kreón ju dá za živa pochovať do kamennej hrobky, stojac si za svojim sľubom a obraňujúc si svoju vladársku moc. Keď mu však veštec Theresias vyveští, že ak nedá pochovať Polyneika a Antigonu neoslobodí, stihne ho nešťastie v podobe úmrtia jeho najbližších.
Kreón sa pod hrozbou kliatby rozhodne svoje činy napraviť a vyberie sa ku kamennej hrobke, kde je za živa pochovaná Antigona. Zrazu z hrobky začuje hlas svojho syna Haimóna. Keď prídu k hrobke zbadajú Ako Haimón trúchli za Antigonou, ktorá sa obesila vlastným závojom. Haimon sa potom pokúsi zabiť svojho otca, a keď sa mu to nepodarí, pred jeho očami si vrazí meč do pŕs. Keď sa o tom všetkom dozvie jeho manželka a kráľovná Eurydika, vezme si život aj ona zabodnutím noža do srdca, no pred smrťou ešte stihne obviniť svojho manžela zo zodpovednosti za smrť jej syna a Antigony, jeho snúbenice. Dej tragédie bol síce jednoduchý, ale výborne spracovaný. Dej je napínavý od samotného začiatku až po koniec. Veľký dôraz kládol na rôzne ľudské vlastnosti ako odvaha, zmysel pre spravodlivosť, rodinná súdržnosť a vernosť, ale aj tvrdohlavosť, neústupnosť a pomstychtivosť. Prejavuje sa tu doba, v ktorej bolo dielo napísané. Je to napríklad viera v starogréckych bohov a konanie kráľa Kreóna, ktorí sa riadil vôľou ľudu.