Ľudo Zúbek Jar Adely Ostrolúckej

Eva Jonášová pomáha svojmu otcovi v nedeľnej škole učiť negramotných. Do domu Jonášových prišiel zeman Ostrolúcky a jeho rodina požiadať o pomoc, lebo na koči sa im polámalo koleso. Evička spoznáva dcéru zemana Ostrolúckeho – Adelu. Evička dostáva pozvanie do Zemianskeho Podhradia vyučovať slečnu Adelu slovenčinu. Tu spoznáva život bohatých, ich povýšenosť nad poddanými. Život v panskom kaštieli bol trochu nudný, až kým tam nezavítal barón Rothschütz. Rodina Ostrolúckych chcela Adelu vydať za baróna. Adela sa proti tomu bránila po svojom – šibalským výsmechom baróna. Učenie slovenčiny sa uberá dobrým smerom, Adela sa učila rýchlo. Evička Adelu zoznamovala so slovenskou literatúrou a slečna Adela zasa Evičku so svetovou. Po večeroch Adela hrala na klavíri a Evička ticho počúvala. Jedného dňa Adelu napadlo aby zašli na faru a v kostole nech Evička zahrá na organe. Evička sa nechala dlho prosiť, až nakoniec pristala. Na organe hrala veľmi pekne. Keď skončila prekvapene zbadala v kostole pána farára a jeho hosťa - Ľudovíta Štúra. Bol to výnimočný hosť a preto zeman Ostrolúcky pozval pána redaktora na večeru. Po večery sa rozpútala reč o politike. Tu sa dostali do slovnej potýčky barón Rothschütz a redaktor Ľudovít Štúr. Adela hádke urobila koniec a zastala sa Štúra. Návštevy pána redaktora sa stali každodennými. Po čase sa slečna Adela rozhodla a barónovi Rothschützovi oznámila, že sa za neho nevydá. To malo za následok odchod baróna z kaštiela. Kým spočiatku Štúr chodieval na návštevu k rodine Ostrolúckovcov a väčšinu času venoval rozhovoru s pánmi, neskôr, keď barón odišiel, venoval sa zväčša Adelke. Dni ubiehali veľmi rýchlo. Štúr a Adela si zo seba uťahovali, mali každý iný názor na politiku a o prostom ľude. Štúrovi sa však krok za krokom darilo meniť zmýšľanie mladej slečny. Evička nechtiac vypočula rozhovor urodzených pánov, kde vyjadrili svoju nevôľu z toho, že Adela sa učí slovenčinu a je čoraz častejšie so Štúrom. Matka Adely ospravedlňovala svoju dcéru a nebála sa o ňu. Evička si až teraz uvedomila, že niektorý urodzený majú dve tváre. Usmievavú, pre spoločnosť a tú druhú, bez masky pre najbližší okruh príbuzných. Po troch týždňoch odpočinku Štúr vyhlásil, že sa vracia do Prešporku (Bratislavy). Rodina Ostrolúckovcov sa po týždni chystajú tiež odísť na Ostrú Lúku zo svojho letoviska. Evička nešla s Ostrolúckymi, ale najprv sa vrátila domov za rodičmi a súrodencami. Nebola však doma dlho, podľa sľubu sa vybrala za slečnou Adelou na Ostrú Lúku.

Bývali tu na kúrii, čo bola veľká poschodová budova s vežičkami. Život tu bol iný – prostejší. Adela sa rozhodla, že si objedná „Slovenské národné noviny“. Keďže to nemohla urobiť sama, na prosbu Adelinej matky to urobila Evička. Objednali si ich priamo u redaktora Štúra. Bol to dôvod aby si Adela a Štúr dali osebe vedieť. Leto rýchlo ubehlo. Na jeseň sa Evička vrátila domov. Bolo toho veľa o čom Evička mohla doma rozprávať. Vystačilo jej to na celú zimu. Veľmi sa tešila na budúce leto. Prišla však krutá jar. Celý kraj trpel hladom. Každý netrpezlivo čakal na novú žatvu. Našťastie úroda bola dobrá. Až v auguste sa mohla Evička znovu zvítať s Adelou. Opäť boli spolu na Zemianskom Podhradí. Onedlho sem prišiel aj Štúr. Ostrolúckovci prisľúbili podporu Štúrovi pri uchádzaní sa o miesto vyslanca v sneme za mesto Zvolen. Sľub splnili a Štúr získal mandát. Na zimu sa Ostrolúckovci presťahovali do Prešporku. Evičku zobrali zo sebou. Evičkin brat Miško študoval tiež v Prešporku. Bol celý šťastný, keď navštívila brata. Evička bývala spolu s rodinou Ostrolúckych v dome Moteschitzkovcov. Na tretí deň po príchode do Prešporku prišiel na návštevu Ľudovít Štúr. Potom už bol častým hosťom. Bolo vidno, že si s Adelou dobre rozumejú a pristanú si. Štúr raz zaviedol mladé devy do tlačiarne kde sa tlačili Slovenské národné noviny. Tu spoznáva Evička sadzača - tlačiara menom Laciak. Na jar roku 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. Ľud zvrhol obávaného Metternicha. Každý čakal či sa revolúcia prenesie na Prešpork a Budapešť. 15. marca snem v Prešporku odhlasoval zrušenie poddanstva. Štúr sa vyberá do Prahy aby sa dohovoril s českými národovcami o ďalšom postupe. Laciak požiada Evičku o ruku ona však odmietne. V júni 1848 úrady vydávajú zatykač na Štúra, Hurbana, Hodžu. V septembri Hurban verbuje dobrovoľníkov proti Maďarom. Evičkin brat Miško sa prihlasuje a odchádza bojovať. Vojsko dobrovoľníkov porážajú, Miško prichádza domov no musí sa skrývať. Evičkinho otca zatýkajú gardisti, celú zimu je vo vezení. Koncom októbra roku 1852 sa Evička vyberá na pozvanie rodiny Ostrolúckych do Viedne. Adela sa s Evičkou radostne vítajú a rozprávajú si čo sa im prihodilo odkedy sa nevideli. Vrhajú sa do víru veľkomesta Viedne.
Ich radosť netrvá dlho lebo v marci Adela ochorie. Nič jej nepomáha a 18. marca 1853 zomiera. Evička sa vracia domov. Na žiadosť sestry Katky odchádza do Prešporku pomáhať k novonarodenému dieťatku. Tu sa znova stretáva s Laciakom a spolu spomínajú na staré pekné a vzrušujúce časy. Ľudovít Štúr sa na poľovačke postrelil a 12.

januára 1856 umiera. Evička Jonášová sa vydáva za Laciaka.


Ilustrátor: Jozef Baláž
Spoločenská situácia: boj proti maďarizácii Slovenska literatúrou a vzdelávaním
Národné hnutie: Hurban verbuje dobrovoľníkov, zatykač na Hodžu, Hurbana a Štúra, Miško sa hlási k dobrovoľníkom, uteká. Otec sa obetuje za syna (gardisti si ich pomýlia lebo obidvaja sa volajú Michal) a získa mu čas potrebný na útek. Štúrovci bojujú za Slovensko.
Postavy: Hl.p.: Ľudovít Štúr -
Adela Ostrolúcka – pomáhala otcovi vo večernej škole. Dobrosrdečná, milá ale závistlivá. Tak ako Adela sa zamilovala do Štúra a až po jeho smrti sa vydala za Laciaka.
Adelkina mama – chápala svoju dcéru a rešpektovala ju
Adelkin otec – výrazný „kossüthovec.“ Bolo prekvapením, že súhlasil v niektorých veciach so Štúrom, hlavným nepriateľom Kossütha na politickej scéne.
Evka Jánošová –
Evkin otec – učiteľ večernej školy. Veľmi vzdelaný, Evička mu pomáhala zo slabšími žiakmi. Evkina mama -
barón Rothschütz – Namyslený barón, ktorému sľúbili Adleku, tá ho však neskôr odmietne. Rakušan – nemá rád Slovákov, Čechov, Maďarov a ďalších ako všetci Rakušania. Laciak – Sadzač „Slovenských Národných Novín“. Má dobré srdce a miluje Evičku.
Vlastný dojem: Nepáčilo sa mi že sa v diele vyskytuje toľko zastaralých slov a celkovo štýl písania textu. Naopak sa mi páči, že dej rozpráva „mladá osoba“ – Evka Jánošová. V deji nastal nečakaný zvrat. Adelka si uvedomila, kam jej vzťah so Štúrom vedie a tak sa s ním rozišla. Veľmi smutný koniec...