Honoré de Balzac – Otec Goriot

Autor: Honoré de Balzac (1799 - 1850), predstaviteľ francuzskej realistickej literatúry.

Útvar: román

Téma: Zobrazenie života vyššej a aj nižšej vrstvy vo Francúzsku 19. storočia

Idea: Autor zobrazil až prehnane obetavú otcovskú lásku, poukazuje na to, čo dokážu s ľuďmi urobiť peniaze a aký mali vplyv v 19 storočí vo Francúzsku a na stratu ideálov u mladého študenta, ktorý pochopí, že s pravdou a cťou sa do vyššej spoločnosti nedostane (to je zároveň znak realizmu)

Miesto deja: Penzión pani Vauquerovej, chudobná štvrť Paríža Neuve-Sainte-Geneviève.

Kompozícia: Román je súčasťou Ľudskej komédie. Niektoré postavy vystupujú vo viacerých románoch. Dej má 3 hlavné línie:
- Príbeh otca Goriota, ako je zaslepený láskou k svojim dvom dcéram a obetoval by pre ne všetko, hoci ony sa za neho hanbia a častokrát ho len využívajú na platenie svojich zábav, dlžôb a milencov.
- Snaha Eugena de Rastignac, ktorý je chudobný študent, avšak jeho sesternica je uznávaná barónka de Beauséant, ktorá mu pomáha preniknúť do vyššej spoločnosti. Počas príbehu sa jeho charakter mení a vyvíja, vzdáva sa svojich ideálov (pravda a férovosť) a zanedbáva štúdium práv, kvôli ktorému prišiel do Paríža.
- Postava a príbeh Vautrina, ktorý je galejník na úteku, v penzióne je pod falošným menom. Je to podvodník a zločinec. Navádza Rastignaca na zákernosti a poučuje ho o nie vždy spravodlivom živote vo Frazcúzsku. Eugéne jeho rady prijíma, no nenechá sa zlákať na zlé cesty. Na konci ho spoznajú a zatknú.

Znaky realizmu: Autor vytvára typy postáv (Goriot – otcovská láska, Vautrin – zločinnosť)

Charakteristika hlavných postáv:

Otec Goriot: Žije veľmi skromne v penzióne, všetko čo má dáva na svoje dcéry. Bývalý obchodník s cestovinami, chcel pre svoje dcéry len to najlepšie, preto Anastáziu vydal za šľachtica de Restaud a Delfínu za bohatého bankára de Nucigen. Keď potom v penzióne ležal na smrteľnej posteli (kam ho dostali jeho dcéry, lebo dostal infarkt z ich vzájomného správania sa k sebe), veril že ich láska a návšteva by ho dokázala vyliečiť. Neprišla ani jedna.
Ukážka, ktorá ho charakterizuje ako obchodníka: „ ...trpezlivý, činný, energický, vytrvalý, rýchly vo svojom podnikaní.. “
Úryvok: „Po 20 rokov vydával svoje vnútro, svoju lásku, v jednom dni rozdal svoj majetok.

Keď bol citrón dobre vymačkaný, odhodili dcéry zbytok na rohu ulice.“

Eugéne de Rastignac: Mladý študent práv, ubytovaný v tom istom penzióne ako otec Goriot. Hoci je chudobný, má šľachtických príbuzných. Nechce celý život stráviť štúdiom a ťažkou prácou, radšej využíva svoj mladý a pekný vzhľad aby sa vypracoval pomocou vplyvných žien. Rady dostáva od Vautrina a sesternice, pani de Beauséant. Je úprimný priateľ otca Goriota a milenec Delfíny, ktorú má veľmi rád. Kniha sa končí jeho výzvou: „A teraz uvidíme, kto z koho!“ – vyzýva ním Parížsku spoločnosť, je odhodlaný niečo dokázať.

Úryvky:

„Ach, keby som bol bohatý, keby som si bol nechal majetok, keby som im ho nebol dal, to by tu boli, oblizovali by mi líca svojimi bozkami. Býval by som v paláci, mal by som krásne izby, sluhov, teplo, a ony by sa rozplývali v slzách aj so svojimi mužmi a deťmi. To všetko by som mal. Ale takto nič!“ - reakcia otca Goriota na smrteľnej posteli, keď pochopí, že žiadna z jeho dcér ho nepríde pozrieť pred smrťou.

„Prirodzene, obe dcéry vychovával nerozumne.. ...najznamenitejších učiteľov poveril, aby ich naučili všetkému, čo prezrádza dobrú výchovu, mali pri sebe spoločnicu, našťastie, bola to žena duchaplná a mala vkus, jazdili na koni, mali svoj koč, žili si ako dajaké milenky starého veľmoža, stačilo vysloviť hoci najdrahšie želania a otec sa už ponáhľal ich vyplniť, za dary žiadal si len trochu poláskania. Goriot vyvýšil dcéry medzi anjelov, no rozhodne nad seba – úbožiaka.“ - spomínanie na časy pred tým ako Goriotove dcéry na neho zanevreli, keď im ešte bol dobrý. „Och, otecko, stotisíc frankov! Zošalela som. Vy ste už paniaze nemali, všetko som premárnila.
Nie, - povedal otec Goriot – nebol by som ti ich mohol dať, ibaže by som ich bol išiel ukradnúť. Ale bol by som išiel, Nasie, pôjdem!“ - Reakcia Goriota na to, že jeho dcéra Anastázia potrebuje peniaze pre zadlženého milenca.

„Ukradnite tu neobratne čokoľvek, a budú na vás ukazovať prstom. Ukradnite milión, a predsa budete označovaný v salónoch za vzor cnosti.“ - Vautrinov opis situácie v Paríži.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Honoré de Balzac Otec Goriot