V tomto diele oslavuje češtinu ako „čistú slovenčinu“. Pretože Slováci a 4esi majú písmo a knihy spoločné s Čechmi. Tieto verše pokladáme za najstaršiu veršovanú obranu 4eskoslovenskej reči a za ódu na slovanskú vzájomnosť. Hoci bol Palkovič dobre oboznámený s českou poéziou, neudržoval vzťahy s českými autormi. Vďaka tejto zbierke bol vyvolený za profesora „československého jazyka a literatúry“ na bratislavskom lýceu. Úvodná báseň s názvom Videní Dobromyslovo je jednou z prvých reflexívnych básní, je pozoruhodná i svojím rozsahom (má 12 strán ). Predstavuje náznak sebavyjadrenia. Palkovič sa tu opisuje ako chorý človek a zúfalý mládenec uprostred jesennej prírody. V najväčšom zúfalstve sa mu zjaví krásna ženská postava, ktorej sa zdôverí. Na základe svojej výchovy veril, že svet je dobrý a ľudia šľachetní, všetko je však inak – ľudia sú zlomyseľní a zlí. Múza ho však utešuje. V tejto básni Palkoviča vidíme ako buriča proti svetu, ktorý videl v pravdivom svetle. Ostatné básne majú už celkom iný ráz. Napríklad Oda na mladosť je oslavou bohyne jari a lásky. Výnimku tvorí ešte Oda na horu Sinec, ktorá je prvou básňou s tematikou rodného kraja a prírody – je vlastne náznakom slovenského patriotizmu.
Každá z Palkovičových básní má osobné metrum. Snaží sa akceptovať požiadavky klasicizmu na základe prozódie. Pokúša sa aj o rozsiahlejšiu epickú báseň – Slavín a Krasobyla, ktorá má rytiersky námet. Krasobyla oslobodila Slavína a utiekla s ním do hôr. Po rôznych nebezpečenstvách našli úkryt v jaskyni. Túto skladbu mal dokončiť v druhej knihe svojich básní, ktorú nakoniec nikdy nevydal. Nedokončil ani preklad Iliady. Pravdepodobne preto, lebo knihy sa nepredávali tak dobre ako kalendáre, musel zápasiť s češtinou, ale napriek tomu jeho Muza bola povzbudením do ďalšej práce mladých slovenských literátov.
Dva buchy a tri šuchy. Slovenská komedia k zasmání pro pána i pro sedláka : fraška, z ktorej vyplýva ponaučenie. „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.“ Palkovič posudzuje túto hru ako „slovenské extempore“. Palkovič sa stal osou slovenského literárneho života v Bratislave. Na mnohých zapôsobil a mnohých aj ovplyvnil svojou činnosťou.